12. apríl nie je tento rok len okrúhlym výročím štartu prvého človeka do kozmu, ale je tiež okrúhlym výročím štartu prvého raketoplánu v programe Space Shuttle. Priblížme si históriu najdlhšie trvajúceho a počtom štartov najväčšieho amerického programu pilotovaných letov. Čo predchádzalo výnimočnému dňu, v ktorom sa zo štartovacieho komplexu 39 vzniesol prvý viacnásobne použiteľný raketoplán Columbia?
Problematika viacnásobne použiteľného kozmického prostriedku sa na začiatku histórie pilotovaných letov preberala len okrajovo. Manévrovanie v atmosfére po návrate z kozmu výskumníkov zaujímalo skôr z dôvodu, aby stroj vedel pristáť vo vybranej oblasti a nedostal sa na nepriateľské územie, nie preto, aby sa s danou kozmickou loďou dalo letieť znova. Prvým projektom kozmického klzáku bol X-20 Dyna-Soar firmy Boeing. Na jeho realizáciu sa vynaložili značné náklady, ale v roku 1963 bol projekt zrušený v prospech vojenskej družicovej stanice MOL (neskôr tiež zrušenej). Tieto výskumy však boli prínosné pre ďalšie návrhy okrídlených kozmických lodí.
Umelecká predstava štartujúceho raketoplánu Dina-Soar, ktorého vývoj bol zrušený. Zdroj: commons.wikimedia.org
Projekt Space Shuttle nasledoval po programe Apollo, ktorého vyvrcholením sa stali pristátia amerických posádok na Mesiaci. Po tomto úspechu predniesla na prejednávaní budúcej koncepcie americkej kozmonautiky špeciálna komisia STG (Space Task Group) návrh cesty človeka na Mars. Ďalšie návrhy zahŕňali plány na stanicu na zemskej orbite, trvale obývateľnú mesačnú základňu a viacnásobne použiteľný kozmický dopravný prostriedok. Hlavným problémom realizácie týchto návrhov však boli financie. V roku 1971 dostala NASA od svojho založenia po prvýkrát znížený rozpočet. To znamenalo, že musela nielen zamietnuť úvahy o ceste na Mars a ďalších veľkolepých návrhoch, ale o rok neskôr predčasne skončil aj program Apollo. Jediným návrhom, v ktorom NASA ďalej pokračovala, sa stal vývoj viacnásobne použiteľného kozmického dopravného prostriedku.
Kozmická loď Apollo CSM-111 vyfotografovaná z paluby Sojuzu 19 počas letu Sojuz-Apollo. Išlo o posledný americký pilotovaný let až do štartu prvého raketoplánu. Zdroj: commons.wikimedia.org
Podľa slov prezidenta Nixona by sa mal vyvinúť lacnejší a menej náročný spôsob dopravy telies do kozmu, než akým boli nosné rakety. Tie totiž boli v priebehu štartu alebo krátko po ňom zakaždým zničené, respektíve viac nepoužiteľné. Kompletne funkčné potom zostali len ich náklady, kozmické lode, no aj tie iba do príprav na pristátie. Pred pristátím v atmosfére, či už v sovietskych alebo amerických kozmických lodiach, bola časť kozmickej lode odhodená a zanikla v atmosfére. Pristávala iba malá kabína s posádkou. A dokonca ani tá sa nedala opätovne použiť, pretože jej tepelný štít sa pri prechode hornými vrstvami atmosféry postupne vyparoval. Podobný proces priebeha aj v meteoroch. Tým tepelný štít zabraňoval, aby sa kabína zahriala pod vplyvom obrovského tepla, ktoré vzniká, keď kozmická loď odovzdáva svoju kinetickú energiu časticiam okolitej atmosféry. Vo výsledku tak síce posádka zostane v bezpečí, ale tepelný štít je po misii zničený.
Americká kozmická stanica Skylab, ktorú mal raketoplán vyniesť na obežnú dráhu a zabezpečiť výmenu jej posádok. Kvôli sklzom v programe sa to však neuskutočnilo. Zdroj: commons.wikimedia.org
Projekt vývoja raketoplánu dostal veľkú podporu aj zo stany armády, ktorá chcela dopravu väčšiny budúcich družíc do kozmu previesť na raketoplány. Vývojový program bol schválený v roku 1972. Od raketoplánov sa tiež očakávalo, že zachránia a znovuosídlia prvú a jedinú americkú kozmickú stanicu
Skylab, ktorá po opustení poslednou posádkou v roku 1974 postupne klesala do zemskej atmosféry. Stanicu mal vyniesť na vyššiu orbitu raketoplán pri misii
STS-3, na ktorú začali v marci 1978 trénovať astronauti Fred Haise a Jack Lousma. Sklzy vo vývoji a príprave na štart prvého exempláru však spôsobili, že 15. decembra 1978 NASA priznala, že stanicu už nie je možné zachrániť.
Umelecké zobrazenie plánovaného vynesenia kozmickej stanice Skylab na vyššiu obežnú dráhu raketoplánom. Zdroj: commons.wikimedia.org
Pokračovanie
Raketoplán Atlantis pri štarte na misiu STS-27. Zdroj: commons.wikimedia.org
