Požiadavka na viacnásobné použitie stroja bola v programe Space Shuttle kľúčová. Prvé štúdie však podcenili jej náročnosť. Raketoplán musel mať dlhodobo zaručenú mechanickú a tepelnú odolnosť počas namáhania pri štarte a pristátí. V dôsledku toho bol preň vyvinutý aj celkom nový typ tepelného štítu.
Projekt sa stával finančne veľmi náročným. Nedarilo sa držať jeho vývojový harmonogram ani rozpočet. Odhady počtu štartov ročne boli čoraz triezvejšie. V roku 1975 sa počítalo priemerne so 60 letmi za rok. Prebiehala tiež intenzívna prestavba Kennedyho vesmírneho strediska. Na štart raketoplánov sa prispôsobil historický komplex 39, z ktorého štartovali aj lety programu Apollo. Vybudovala sa tiež pristávacia dráha.
V rámci vývoja stroja bolo vyrobených niekoľko prototypov raketoplánu určených len na pozemské skúšky. Jedna maketa raketoplánu dostala dodatočne meno Explorer. Bolo možné vstúpiť do jej interiéru a slúžila na rozmerové testy pri výrobe nádrže ET.
Dňa 17. septembra 1976 sa uskutočnilo slávnostné predstavenie prvého družicového stupňa raketoplánu (orbitera) a zároveň jeho odovzdanie NASA. Dokončili ho v Downey v Kalifornii. Pôvodne sa mal volať Constitution (Ústava), ale na základe celonárodnej listovej kampane bol na nátlak fanúšikov televízneho seriálu Star Trek nakoniec pomenovaný Enterprise. Enterprise však ešte nebol určený na vesmírne lety, hoci sa uvažovalo o jeho prestavbe na letuschopný exemplár (tá sa ale nikdy neuskutočnila). K tomu mu chýbali niektoré dôležité prvky, napríklad motory SSME. Slúžil len na atmosférické skúšky pristávania. Pristávanie kĺzavým letom bolo niečo, čo doteraz pri návrate z obežnej dráhy nemalo obdobu, chýbali poznatky a skúsenosti. Testy prebiehali tak, že špeciálne upravené lietadlo Shuttle Carrier Aircraft (SCA) vynieslo Enterprise do výšky okolo 10 km. Spočiatku, pri sledovaní základných aerodynamických vlastností, bol raketoplán počas celého letu pripevnený k lietadlu. Niekedy mal ešte aerodynamický nástavec na motorovej sekcii. Neskôr sa k skúšobným letom na chrbte lietadla pridala posádka raketoplánu.
Orbiter Enterprise samostatne plachtí vzduchom po odpútaní od lietadla Shuttle Carrier Aircraft v rámci testov pristátia. Na kýle má aerodynamický nástavec. NASA / Dryden Flight Research Center
Samostatné skúšobné lety niesli označenie Approach and Landing Tests (ALT) a zúčastnili sa ich dve dvojčlenné posádky. Pri nich sa Enterprise od lietadla SCA vo výške odpájal a potom sám kĺzavým letom pristával. Príprava posádok na let prebiehala v špeciálne upravenom lietadle Shuttle Training Aircraft (STA), v ktorom bolo miesto druhého pilota (vľavo) nahradené rovnakým riadením, aké je v raketopláne. Prvý let, pri ktorom lietadlo SCA uvoľnilo Enterprise na samostatný let, sa uskutočnil 12. augusta 1977. Samostatné lety raketoplánu prebiehali s aerodynamickým nástavcom, ale aj bez neho. Vykonávali sa tiež skúšky transportu raketoplánu na chrbte SCA na veľké vzdialenosti.
Raketoplán Enterprise a posádky pilotujúce tento stroj počas testov pristávania. Zľava doprava sú to C. Gordon Fullerton, pilot prvej posádky; Fred W. Haise Jr., veliteľ prvej posádky; Joe H. Engle, veliteľ druhej posádky; Richard H. Truly, pilot druhej posádky. Zdroj: NASA
Skúšobné lety s Enterprise skončili v októbri 1977. Hoci tieto testy ukázali, že raketoplány sú schopné lietať v zemskej atmosfére a pristávať, objavili sa nové problémy a celý projekt sa dostával do časového sklzu. Kongres Spojených štátov zamietol finančné prostriedky na stavbu piateho raketoplánu – ich flotila sa preto skladala len zo štyroch strojov. Hoci vedenie NASA znížené finančné prostriedky stále veľmi kritizovalo, napokon NASA musela vyškrtnúť zo zoznamu realizovaných plánov aj ďalšie položky, napríklad stavbu bezpečnostných bariér pozdĺž pristávacích dráh.
Oddelenie raketoplánu Enterprise od jeho nosného lietadla SCA. Test prebiehal už bez aerodynamického nástavca. Zdroj: NASA
V roku 1977 bola v Marshallovom stredisku vesmírnych letov (Marshall Space Flight Center) postavená ďalšia maketa raketoplánu. Tento exemplár nebol schopný ani atmosférických letov, používal sa len na testovanie pozemných zariadení a prípravu personálu na práce so skutočnými raketoplánmi. Maketa raketoplánu dostala neskôr pomenovanie Pathfinder a v súčasnosti je vystavená v United States Space & Rocket Center v Huntsville v Alabame.
Enterprise samotný je vystavený na vyslúžilej lietadlovej lodi Intrepid v New Yorku.
Maketa raketoplánu Pathfinder pri testoch na začiatku roka 1977. Zdroj: (NASA-MSFC)
Pokračovanie nabudúce
Predošlý diel seriálu
Samostatná fáza letu Enterprise s aerodynamickým nástavcom na chvoste. Zdroj: NASA
