Tréning astronautov v kabíne prvého raketoplánu, Columbie, na misiu STS-1. Zdroj: NASA

Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto blížil k svojmu prvému letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, posádky prvých, testovacích misií boli iba dvojčlenné. Na rozdiel od neskorších posádok sa však mohli zo stroja katapultovať.

V roku 1978 sa začala pripravovať prvá posádka na ostrý let. Tvorili ju veliteľ John Young a pilot Robert Crippen. John Young bol veteránom programu Apollo. O zahájení programu raketoplánov sa dozvedel práve počas prác na mesačnom povrchu. Robert Crippen bol námorný kapitán, nováčik, čo sa letov do kozmu týka. Bol však veľkým odborníkom na softvér používaný v raketoplánoch.



Posádka prvej misie raketoplánu: veliteľ Young (vľavo) a pilot Crippen (vpravo). Majú na sebe skafandre EES (Ejection Escape Suit), ktoré by ochránili posádky v prípade, že bude nutné sa v priebehu štartu alebo pristávania zo stroja katapultovať. Zdroj: NASA

Stavba prvého operačného raketoplánu sa začala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Dostala meno Columbia podľa rovnomennej lode, ktorej velil Američan Robert Gray, a ktorá ako prvá americká loď oboplávala svet. Podľa iných zdrojov bola pomenovaná po malej plachetnici, ktorá skúmala ústie rieky Columbia. Tento istý názov niesol aj veliteľský modul Apolla 11.

28. júna 1976 sa začala montáž kabíny pre posádku, v januári nasledujúceho roka konštrukcia vertikálneho stabilizátora. V júli 1978 bolo ukončené pripájanie dverí do nákladového priestoru ku konštrukcii orbitera.



Columbia krátko po zložení z lietadla SCA 24. marca 1979, kedy prvýkrát prišla na Kennedyho vesmírne stredisko. Zdroj: NASA

V marci 1979 bola Columbia prevezená z Palmdale na leteckú základňu Edwards. Termín odovzdania Columbie NASA však bol už prvý termín (hoci v tom čase dávno neaktuálny) predpokladaného štartu. Pri skúšobnom lete lietadla SCA s Columbiou na chrbte navyše niektoré z dlaždíc jej tepelnej ochrany odpadli a poškodili niekoľko iných dlaždíc. Stroj sa následne musel opravovať, a tak sa na Kennedyho vesmírne stredisko vydával s dvojtýždňovým oneskorením. Prišiel tam 24. marca, no ani vtedy ešte ani zďaleka nebol v letuschopnom stave. Chýbali mu ešte hlavné motory, pomocné generátory hydrauliky, palivové články, riadiace počítače, tepelná izolácia motorov a 7 800 doštičiek tepelnej ochrany (iný zdroj uvádza až 30 000). Columbia bola pritom prvý stroj, ktorý mal byť vybavený motormi SSME a kompletnou tepelnou ochranou.



Pracovník upevňuje dlaždice tepelného štítu na povrch Columbie. Zdroj: NASA

Prvý dátum štartu bol stanovený na 31. marec 1980. V auguste 1979 dostala Columbia motory SSME, s ktorými boli dlho značné technické problémy. Prvou kompletnou a letuschopnou časťou raketoplánu boli motory SRB – dvojica raketových motorov na tuhé pohonné hmoty, ktoré sa z boku pripájali k nádrži ET. Ich posledný test, po ktorom boli vyhlásené za letuschopné, sa uskutočnil 17. septembra 1979.

Pretrvávali však aj ťažkosti s tepelným štítom, ktorý bol, ako plno iných vecí, na kozmickú loď veľkou novinkou. V snahe ušetriť finančné prostriedky najala firma Rockwell International na lepenie doštičiek tepelnej ochrany vysokoškolských študentov, ktorí však prácu vykonali nespoľahlivo. Niektoré doštičky sa museli strhnúť a znova prilepiť. Nasledujúceho roku sa kritériá na dynamickú pevnosť tepelného štítu zvýšili, a tak bolo treba vymeniť ďalších 3 400 doštičiek. Medzi nimi i také, ktoré už raz boli menené.



Práca na pripevňovaní dlaždíc tepelného štítu. Zdroj: NASA

Už pred prvým štartom sa vyskytli obavy vyplývajúce z krehkosti dlaždíc, ktoré by mohli byť poškodené padajúcimi kusmi materiálu (najmä ľadu) pri štarte. Objavil sa dokonca návrh inšpekcie tepelného štítu pri prvom lete, ale nakoniec sa zrušil s tým, že dlaždice zodpovedajú kritériám. Napokon, hoci z prvého a 26 ďalších letov sa Columbia bezpečne vrátila, sa obavy ukázali byť opodstatnené. Pri misii STS-107 v roku 2003 totiž dlaždice chrániace ľavé krídlo Columbie poškodil počas štartu kus izolačnej peny odpadnutej z nádrže ET. Poškodenie bolo také závažné, že Columbia sa pri návrate do atmosféry rozpadla a celá jej sedemčlenná posádka zahynula.

Pokračovanie nabudúce 

 

Predošlý diel seriálu