Rakety Delta po vyše 60 rokoch dolietali 2/2

  • Jana Plauchová | 30 Máj 2024
    Kozmonautika
Delta IV Heavy pri svojom poslednom štarte 9. 4. 2024. Autor: Joshua Conti
Začiatok článku

V roku 1998 sa začala súbežne s Deltami 2 používať vylepšená verzia Delta 3. Mala napríklad nové, väčšie závesné urýchľovacie motory, takisto novú, väčšiu schránku na užitočné zaťaženie. Prvý štart skončil explóziou rakety, ďalší už bol úspešný. Tretí a posledný štart však skončil znova neúspechom, a tým táto málo známa verzia skončila. Iný zdroj uvádza neúspech len pri prvom štarte, podľa ďalšieho zase zlyhali prvé dva štarty a až tretí bol úspešný, i to len čiastočne. Delty III každopádne skončili skôr ako Delty II. Tie totiž ukončili svoju úspešnú činnosť až v roku 2018. Potom boli zdemolované ich obslužné veže na štartovacom komplexe 17 a tiež zhruba 30 budov.

Od roku 2002 začali lietať rakety Delta IV, posledné verzie. Obsahovali niektoré diely z verzií Delta II a Delta III. Ťah ich základného stupňa predstavoval takmer 3 MN. Podľa nákladu existovali v troch verziách, pričom ten najvýkonnejší a najdlhšie slúžiaci, Delta IV Heavy, využíval na rozdiel od predošlých dvoch až tri prvé štartovacie stupne vedľa seba. Jej druhým stupňom bol zväčšený stupeň Delty 3. Na výšku merala až 72 metrov a jej tri stupne malo spoločný priemer 15 metrov (trikrát po päť metrov). Používala kvapalný vodík a kvapalný kyslík. Takáto raketa vyniesla až 28 790 kg na nízku obežnú dráhu a 15 000 kg na geostacionárnu dráhu. Absolvovala menej ako jeden let ročne a štartovala z kalifornského aj floridského kozmodrómu. Vo svojej dobe, až kým ju nepredbehol Falcon Heavy, bola najvýkonnejšou používanou raketou sveta, jej štarty boli skutočným ohnivým divadlom. A na rozdiel od niektorých svojich predchodcov nikdy nezlyhala.

Náklady Delt boli pestré a významné. Delta C-1 vyniesla pri svojom poslednom štarte dňa 22. 1. 1969 slnečné observatórium OSO-5 s hmotnosťou okolo 291 kg na dráhu vo výške 532 - 570 km. Už to dokazuje rapídne zvýšenie výkonu oproti prvej Delte. Delta D dostala dňa 6. 4. 1965 do vesmíru prvú komerčnú spojovaciu družicu Intelsat 1 zvanú Early Bird - Ranné vtáča. Delty vyniesli na obežnú dráhu aj známe, priekopnícke observatóriá, napríklad ICE v roku 1978, IRAS v roku 1983, COBE v roku 1989, ROSAT v roku 1990, Spitzerov vesmírny ďalekohľad v roku 2003, Kepler v roku 2009. Konkrétne Delta II sa zaslúžila aj o viacero úspešných planetárnych sond. 4. 12. 1996 vyniesla Mars Pathfinder s prvým marťanským roverom. 12. 2. 2001 odštartovala so sondou NEAR Shoemaker, prvou sondou, ktorá sa kedy dotkla asteroidu. 17. 4. 2001 za jej pomoci vzlietla Mars Odyssey, najstaršia stále fungujúca sonda Marsu. V lete roku 2003 za jej pomoci NASA vypustila k Marsu známu rekordmanskú dvojicu robotov Mars Exploration Rovers. Tento typu rakety vyniesol 3. 8. 2004 do kozmu aj sondu MESSENGER, prvé teleso na orbite okolo Merkúra. 26. 10. 2006 s jej pomocou vzlietla dvojica slnečných observatórií STEREO, 4. 8. 2007 zamierila opäť k Marsu so sondou Phoenix. V roku 2014 vyniesla dokonca aj kozmickú loď Orion určenú na let k Mesiacu, presnejšie len jej modul pre posádku, na jej krst vesmírom, ešte skôr, než boli k dispozícii rakety SLS. Delta IV Heavy dostala do vesmíru aj Parker Solar Probe, bolo to jediné využitie tejto konfigurácie rakety Delta na vedecký účel. Čo vyniesla Delta pri poslednom, tohoročnom štarte, nie je známe. Je však možné, že išlo o špionážnu družicu, ktorá smerovala na geostacionárnu dráhu. V utajení sa niesli aj náklady jej niekoľkých predošlých štartov v posledných piatich rokoch funkcie.

A čo je dôvodom konca rakiet rodiny Delta? Príčin je viac, na prvom mieste však asi ich finančná náročnosť. Jej prevádzkovateľ, spoločnosť ULA (United Launch Alliance), sa rozhodol vyvinúť nový nosič. Mal by byť novou generáciou rodiny rakiet Vulcan. Ľahšia verzia nosičov Delta IV bola zase už dávnejšie nahradená raketou Atlas V. A napokon, Deltám už dlhšiu dobu konkurujú rakety spoločnosti SpaceX. Falcon Heavy má vyššiu nosnosť a pritom oveľa nižšie náklady, než mala Delta IV Heavy. Delty však mali väčší aerodynamický kryt a náklad do nich bolo možné umiestňovať vo zvislej polohe. To by vraj malo byť možné aj v nasledujúcej generácii rakiet Vulcan-Centaur.

Galéria obrázkov k článku

Štart rakety Delta IV so satelitom DSCS. Zdroj: U.S. Air Force/Carleton Bailie
Štart rakety Delta II so Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom. Zdroj: NASA
Kondenzačná stopa za raketou Delta IV pri jej poslednom štarte z Kalifornie. Autor: beltz6
Štart rakety Delta IV Heavy 28. 8. 2013. Autor: Joe Davila