Rodiaci sa viacnásobný hviezdny systém
Marcel Škreka - 2015-02-18

Plynný komplex B5 v súhvezdí Perzeus v procese vzniku viacnásobného hviezdneho systému. Kredit: NRAO/AUI/NSF

Astronómom sa po prvýkrát podarilo nasnímať viacnásobný hviezdny systém v prvotnom štádiu formovania. Pozorovanie výrazne podporuje jeden z predpokladaných procesov vzniku takýchto systémov.

Vedci sledovali medzihviezdne plynné mračno vzdialené 800 ly, v ktorého jadre sa nachádza jedna z najmladších známych protohviezd a 3 hustejšie kondenzácie. Z týchto kondenzácií sa v astronomicky krátkom časovom horizonte 40 000 rokov vytvoria ďalšie protohviezdy. Astronómovia predpovedajú, že zo štyroch budúcich hviezd by sa 3 mali stať súčasťou stabilného trojhviezdneho systému.

Jadro medzihviezdneho oblaku známe ako Barnard 5 (B5) nachádzajúce sa v súhvezdí Perzeus bolo pozorované ďalekohľadmi Very Large Array (VLA), Green Bank Telescope (GBT) a James Clerk Maxwell Telescope (JCMT) na Havaji. O B5 bolo známe, že obsahuje jednu práve vznikajúcu hviezdu – protohviezdu.

Keď boli ďalekohľadom VLA mapované rádiové emisie molekúl metánu, vedci objavili, že plynné filamenty v B5 sa rozpadajú a z týchto fragmentov vznikajú ďalšie protohviezdy. Tie sa v budúcnosti vyvinú na viacnásobný hviezdny systém, keďže sú podľa pozorovaní gravitačne viazané.
 
Dôležitým poznatkom je, že rozpad plynných filamentov je proces produkujúci viacnásobné hviezdne systémy. Iné navrhované mechanizmy zahrňujú fragmentáciu hlavného plynného jadra, fragmentáciu v disku materiálu obklopujúceho protohviezdu a gravitačné zachytenie.

Fragmenty v B5 majú 1/10 až 1/3 hmotnosti Slnka a sú od seba vzdialené 3000 až 11 000 AU.

Astronómovia analyzujúci dynamiku fragmentov predpovedajú, že keď sa fragmenty sformujú do hviezd, vytvoria stabilnú dvojhviezdu okolo ktorej bude vo väčšej vzdialenosti obiehať tretia hviezda. Štvrtá hviezda sa nestane súčasťou systému.

Takmer polovica hviezd sa nachádza vo viacnásobných systémoch, no až doteraz sa nepodarilo objaviť takúto sústavu v raných fázach vývoja. Najbližšie sa vedci zamerajú na ďalšie oblasti tvorby hviezd za využitia VLA a Atacama Large Millimetre/submillimetre Array (ALMA) v Čile.