Röntgenové galaktické bubliny
Valentín Korinek - 2021-01-21

Bubliny vyvierajú zo stredu Mliečnej dráhy a sú viditeľné v oblasti gama (červená) a v röntgenovej oblasti (modrá). Novonájdené röntgenové bubliny sú ešte väčšie ako donedávna známe gama bubliny. Obidva typy bublín sa rozprestierajú nad a pod rovinou galaxie (stredová vodorovná čiara).(P. Predehl et al / Nature 2020).

Vedci už desaťročie vedia, že dve bubliny nabitých častíc lemujú rovinu Mliečnej dráhy. Tieto štruktúry, známe ako Fermiho bubliny, sú viditeľné v gama oblasti elektromagnetického spektra. Teraz však röntgenový ďalekohľad eROSITA odhalil ďalšie a väčšie bubliny, ktoré sú ale viditeľné v röntgenové oblasti elektromagnetického spektra.


(eRosita je ďalekohľad postavený v Inštitúte mimozemskej fyziky Maxa Plancka (MPE) v Nemecku. Jeho úlohou je sedemročný röntgenový prieskum v strednom röntgenovom pásme s energiou menšou ako 10 keV a prvý, ktorý by mal zmapovať odhadovaných 100 000 galaxií. Prieskum by mohol odhaliť nové zhluky galaxií a aktívne galaktické jadrá. Je umiestnený na palube rusko-nemeckej kozmickej lode SRG, ktorá štartovala v júli 2019. eRosita zatiaľ katalogizoval približne 1,1 milióna zdrojov röntgenového žiarenia vo vesmíre a tým zdvojnásobil počet známych röntgenových zdrojov vo vesmíre.)


Tieto röntgenové bubliny siahajú približne do vzdialenosti 45 000 svetelných rokov nad a pod rovinu galaxie v okolí jej stredu.


Predtým bol pozorovateľný tzv. röntgenový oblúk len nad galaktickou rovinou. Nie pod ňou. Tento nedostatok symetrie viedol niektorých vedcov k tomu, že vylúčili možnosť vzniku či existencie rtg bublín. S novými výsledkami vedcov z Max Planck Institute for Extraterrestrial Physics v nemeckom Garchingu však toto tvrdenie už neobstojí. Údaje eROSITA odhaľujú slabú a predtým neznámu bublinu pod galaktickou rovinou a zodpovedajúcu bublinu hore. Bubliny gama žiarenia sú vložené do röntgenových bublín, čo naznačuje, že tieto dva typy bublín sú navzájom prepojené.


Štúdium bublín by mohlo pomôcť odhaliť udalosti, ktoré sa odohrávali v histórii vývoja našej galaxie. Supermasívna čierna diera v strede Mliečnej dráhy je momentálne, pokiaľ ide o čierne diery, pomerne pokojná. Jej apetít však v minulosti mohol spôsobovať extrémne chrlenie energie smerom von z nej a formovať tak okolité štruktúry. Alebo by mohli byť tieto bubliny výsledkom obdobia, keď sa v srdci galaxie vytváralo a explodovalo veľa hviezd. Nasledujúce štúdie týchto röntgenových a gama fenoménov by mohli pomôcť odhaliť ďalšie tajomstvá.