Rosetta pristála na kométe
Jana Plauchová - 2016-10-07

Sonda Rosetta. Zdroj: commons.wikimedia.org

Po viac ako dvanástich rokoch sa skončila úspešná misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj pristávací modul Philae v dosadnutí na povrch kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z dôvodu priveľkej vzdialenosti kométy od Slnka a primalého množstva energie pre sondu. V tomto článku si zhrnieme jej misiu.


Rosetta, kometárna sonda ESA, odštartovala na tretí pokus 2. marca 2004. Ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko Rosetta doletela v roku 2014. V priebehu tohto desaťročného letu absolvovala niekoľko preletov okolo Zeme, Marsu a planétok 2867 Šteins a 21 Lutetia. Sonda bola navedená na obežnú dráhu okolo kométy a vysadila na jej povrch malé pristávacie puzdro Philae vybavené prístrojmi na priame skúmanie kometárneho jadra. Jeho pristátiu sme venovali samostatný článok.


Zaujímavé je, že Rosetta bola pôvodne určená na prieskum kométy 46P/Wirtanen. Len mesiac pred plánovaným štartom však došlo k havárii rakety Ariane 5, rovnakej nosnej rakety, aká mala vyniesť do vesmíru aj Rosettu. Štart sondy bol pozdržaný do vyšetrenia príčin havárie. Po skončení vyšetrovania sa však už kométa a Zem nenachádzali vo vzájomne vhodnej polohe, preto sa v máji 2003 pristúpilo k náhradnému riešeniu – cieľ sondy bol zmenený na kométu 67/P Čurjumov-Gerasimenko.


Cesta ku kométe bola zložitá, ešte zložitejšia, ako predpokladal pôvodný letový plán. Po prvom roku samostatného letu sa Rosetta priblížila k Zemi, ktorej gravitačné pole zmenilo dráhu sondy a umožnilo jej priblíženie k Marsu vo februári 2007. Počas letu k Marsu pomáhala Rosetta ďalšej kometárnej sonde Deep Impact sledovať následky dopadu impaktora na kométu 9P/Tempel 1. Gravitačný manéver pri Marse opäť výrazne zmenil dráhu Rosetty, čím umožnil jej druhý prelet okolo Zeme. Nasledovali prelety okolo asteroidov Šteins (v roku 2008) a Lutetia (v r. 2010).


Comet_on_7_July_2015_NavCam.jpg


Kométa 67/P Čurjumov-Gerasimenko na zábere zo sondy Rosetta. Zdroj: commons.wikimedia.org


Podstatnú časť zvyšku letu ku kométe medzi rokmi 2011 a 2014 strávila Rosetta v hlbokej hibernácii, z ktorej sa prebrala v priebehu januára 2014. Sonda bola na obežnú dráhu okolo kométy navedená 6. augusta 2014 a začala ju podrobne skúmať. 2. septembra 2016 sa Rosette podarilo na jednej z blízkych snímok kométy zachytiť stratený modul Philae, ktorý nepristál na plánovanom mieste. V septembri 2016 bola kométa so sondou Rosetta vzdialená už 700 miliónov kilometrov od Zeme a signály prekonali túto vzdialenosť za 40 minút. Na jej solárne panely dopadalo čoraz menej svetla. Kvôli chýbajúcej energii a hrozbe zamrznutia by misia už nemohla dlho pokračovať. Vedci sa preto rozhodli riadene sondu poslať na kométu, hoci na mäkké pristávanie nebola stavaná a z povrchu by nebola schopná komunikovať. Jej zostup sa však využil na čo najpodrobnejší prieskum kométy.


29. septembra 2016 o 22:50 LSEČ vo výške 19 km nad kométou vykonala sonda svoj posledný motorický manéver, ktorý ju naviedol na kolízny kurz s kométou. Aby počas svojho riadeného dopadu stihla odoslať čo najviac snímok, musela ich skomprimovať 20-krát viac než je bežné. Z tohto dôvodu posielala snímky v nižšom rozlíšení ako dovtedy. Okrem získavania snímok sonda tiež zbierala informácie o hustote a zložené plynov komy kométy, plazmy, hustote prachu, povrchovej teplote telesa kométy. Urobila jej ultrafialové spektrum a mapovala jej gravitačné pole. Informácie zo sondy sa budú analyzovať ešte celé roky.


posledna snimka.jpg


Posledná prijatá snímka zo sondy Rosetta, z výšky 51 metrov. Keďže jej kamery neboli navrhnuté na snímkovanie z takých malých vzdialeností, posledné prijaté zábery boli značne rozmazané. Zdroj: kosmonautix.cz