Rover Perseverance má prvé vzorky marťanských hornín

  • Valentín Korinek | 4 Október 2021
    Slnečná sústava
Vozítko Perseverance vyvŕtalo začiatkom septembra dva valce kameňa z marťanskej skaly s názvom Rochette. Vzorky sa nakoniec vrátia na Zem na ďalšie štúdium. (JPL-Caltech/NASA)
Najnovší rover NASA Perseverance vŕtal 1. septembra na Marse do plochej skaly označenej ako Rochette. Vyvŕtal dieru s priemerom troch centimetrov. Získaná vzorka je prvou, ktorá je určená na odoslanie späť na Zem pre ďalšie štúdium. 7. septembra rover získal aj druhú vzorku, a to z tej istej skaly. Obidve vzorky sú momentálne uložené vo vzduchotesných trubiciach vo vnútri rovera.

Získať dve vzorky z toho istého kameňa je tak trochu poistka. Rover tak môže uvoľniť rovnaké vzorky na dve rôzne miesta, čím sa zvýši šanca, že budúca misia bude schopná vyzdvihnúť aspoň jednu sadu. Jednou z hlavných misií rovera je totiž vyvŕtanie takýchto vzoriek hornín a „pôdy“, ktoré sa potom uložia do zapečatených trubíc a budúce misie by ich mali prepraviť na Zem k podrobnej analýze.

Toto bolo prvé úspešné vŕtanie pre Perseverance. Úplne prvý pokus skončil tým, že sa vzorka rozpadla na prach a trubica zostala prázdna. Predpokladá sa, že hornina bola príliš mäkká na to, aby zvládla tlak vŕtačky.

Rochette je tvrdá skala, ktorá sa zdá byť nenarušená tisícročným pôsobením marťanského počasia. (Všetky skaly, ktoré Perseverance analyzuje, získavajú názvy súvisiace s národnými parkami; oblasť na Marse, ktorú rover teraz skúma, sa nazýva Mercantour ako národný park vo Francúzsku, takže názov Rochette z francúzštiny malá skala, pochádza z francúzskej dediny neďaleko Mercantouru.) Merania textúry a chémie skaly naznačujú, že je vyrobená z čadiča a mohla byť súčasťou starovekého lávového prúdu. Je to užitočná informácia. Vieme totiž, že sopečné horniny si dobre zachovávajú svoj vek. 

Ako náhle sa vedcom na Zemi dostane do rúk vzorka, budú môcť použiť koncentrácie určitých prvkov a izotopov na to, aby presne zistili, ako stará je skala. Rochette tiež obsahuje soľné minerály, ktoré sa pravdepodobne vytvorili pri dlhodobom pôsobení vody na horninu. To by mohlo naznačovať, že podzemná voda sa pohybuje blízko pod povrchom a môže tak vytvárať zaujímavé prostredie pre život, práve v skalách a kameňoch.

Akonáhle budúca misia prinesie získané vzorky na Zem, vedci môžu v týchto soliach hľadať malé tekuté bublinky, ktoré by tam mohli byť uväznené. Poskytlo by to pohľad na kráter Jezero v čase, keď bol mokrý a schopný udržať starodávny marťanský život.

Budeme musieť byť ale veľmi trpezliví, pretože vzorky sa dostanú na Zem najskôr v roku 2031. Stále je to však historický míľnik. Predstava o bezpečnom návrate vzoriek z Marsu je neuveriteľná. Keď sa to podarí, poodhalíme možno oveľa viac, ako sme si mysleli. Laboratóriá na Zemi totiž dokážu spracovať dáta lepšie ako obmedzené prístroje na roveroch vzdialených milióny kilometrov od Zeme.