Rozpadom Sovietskeho zväzu skončila aj éra úspešných kozmických sond štartujúcich z územia jeho štátov. Posledným planetárnym programom, ktorý priniesol úspechy (pritom vôbec nie samozrejmé, išlo o riskantné a náročné misie) bol program Vega kombinujúci výskum Halleyho kométy a Venuše. Rusko sa potom pokúsilo ešte niekoľkokrát vydať k Marsu, ale dostalo sa najďalej na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme. Mnohých preto iste prekvapil úspešný štart a navedenie na preletovú dráhu mesačnej sondy Luna 25 nesúcej pôvodné označenie Luna-Glob. Od štartu poslednej sondy programu Luna pritom uplynulo nesmierne dlhých 47 rokov. Tak ako jej dávna predchodkyňa Luna 24, aj Luna 25 mala na mesačnom povrchu pristáť.

16. augusta sonda zvládla navedenie na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Pri pokuse o úpravu dráhy však došlo k nežiadúcej zmene parametrov, čo skončilo neriadeným dopadom na mesačný povrch.

Cieľom jej pristátia bol v 21. storočí veľmi žiadaný južný pól Mesiaca. Táto lokalita by bola najvhodnejšia na mesačnú základňu. Obsahuje totiž miesta, kde neustále svieti Slnko, a preto možno nepretržite používať na výrobu energie solárne panely. Na iných miestach Mesiaca, než sú póly, by základňa mala problém s výrobou energie počas dvojtýždňovej nepretržitej mesačnej noci. V dnách hlbokých kráterov však zároveň panuje večná tma a spolu s ňou aj krutý chlad. Preto sa tam udržalo trochu ľadu, čo je pre ľudstvo vo vesmíre cenná surovina. Aj prvé pristátie ľudskej posádky v 21. storočí bude smerovať do južných polárnych oblastí. Predbehnúť ho ale mali pristávacie moduly Ruska, Indie a Číny.

Luna-Glob pritom nemala štartovať až s takým veľkým časovým odstupom od poslednej sovietskej mesačnej sondy. Pôvodné plány hovorili o vynesení sondy do kozmu už v roku 2016. Tento plán narazil na nedostatok financií. V tom istom roku však pridelil Roskosmos Lavočkinovej kancelárii, ktorá misiu Luna-Glob postavila, rozpočet vo výške 4,6 miliardy rubľov. Prípravy pokračovali, nastal však problém s prístrojom zvaným BIB. Aj očakávaný štart v roku 2019 bolo preto nutné zrušiť. Štartovacie okná sondy boli pritom pomerne špecifické. Do programu sa prizvala aj ESA a štart sa preložil na júl 2022. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu však ESA spoluprácu ukončila a štart sa preto zase odsunul.

11. augusta 2023 v čase 01:10 sa z nového ruského kozmodrómu Vostočnyj konečne odlepila nosná raketa Sojuz so svojím 1750 kg ťažkým nákladom. Sonda Luna-Glob sa úspešne odpojila od posledného urýchľovacieho stupňa, Fregat, a zamierila k Mesiacu. Krátko na to Roskozmos zverejnil svoje plány do budúcna. Program Luna nielenže bude po Luna 25 pokračovať ešte ďalšími troma misiami, ale v 30. rokoch 21. storočia Rusko plánuje vlastný pilotovaný let na Mesiac. Zaradilo sa tým do novodobých kozmických pretekov o druhú etapu pristávania na našom najbližšom kozmickom telese.

Luna 25 mala v polárnej oblasti Mesiaca pristáť ako prvá v histórii a tesne tým predbehnúť porovnateľne veľký a ťažký pristávací modul Vikram indickej misie Čandrájan 3. Pristávací modul Indie pritom odštartoval spolu so svojou retranslačnou družicou už 14. júla 2023 a Mesiac obiehal od 5. augusta. India sa predošlou misiou programu Čandrájan o pristátie na južnom póle Mesiaca neúspešne pokúsila už pred štyrmi rokmi.

Napokon však bolo všetko inak. Luna 25 sa roztrieštila o povrch Mesiaca. Z misie plánovanej na celý rok, ktorej hlavným cieľom bolo pátranie po využiteľných zdrojoch, sú tak len mizivé vedecké výsledky. Tie zahŕňajú napríklad prieskum vlastností vesmírneho priestoru počas cesty k Mesiacu. Naopak, indický modul Vikram ako vôbec prvé teleso vyrobené v Indii 23. augusta úspešne pristálo na inom vesmírnom telese. O ňom informujeme v samostatnom článku.

Program Luna obsahoval veľa priekopníckych, úspešných sond. Jeho úspechy však neboli samozrejmé, striedali sa s početnými haváriami. Už prvej aspoň sčasti úspešnej sonde Luna 1 predchádzali tri zničenia sondy počas štartu. A prvému mäkkému pristátiu Sovietov na mesačnom povrchu predchádzalo dokonca až 11 neúspešných pokusov. Zlyhal aj predposledný pokus Sovietskeho zväzu o mäkké pristátie nasledovaný zatiaľ poslednou úspešnou sondou programu – Luna 24. Rusko sa však nevzdáva. Štart ďalšej sondy programu Luna, Luna 26, je naplánovaný na rok 2027.