Sonda do najhorúcejších končín
Jana Plauchová - 2018-11-15

Umelecká predstava sondy pri jej cieli. Zdroj: commons.wikimedia.org

Vydala sa tak blízko k našej najbližšej hviezde ako ešte žiadna pred ňou. Sonda bola pôvodne známa pod názvom Solar Probe +. NASA ju ale premenovala na počesť astronóma Eugena Parkera, ktorý predpovedal existenciu slnečného vetra. Bolo to po prvýkrát, čo NASA pomenovala sondu po ešte žijúcej osobnosti.


Od Parker Solar Probe sa očakáva, že rozlúšti niekoľko veľkých záhad našej hviezdy. Napríklad tú, prečo je jej koróna horúcejšia než povrch, fotosféra. Dva prístroje budú vzájomnou spoluprácou zase skúmať, čo urýchľuje a transportuje vysokoenergetické častice nad korónou, vo vnútornej heliosfére. Podobné prístroje už obiehali napríklad Merkúr na palube sondy MESSENGER. Ďalej sa sonda pokúsi určiť štruktúru a dynamiku magnetických polí v slnečnej koróne. Očakáva sa od nej aj to, že pomôže s lepším predpovedaním slnečných búrok a vnesie viac svetla do tvorby slnečných škvŕn.


Sonda postupne absolvuje sedem gravitačných manévrov pri Venuši. Gravitačné manévre sa zväčša používajú na urýchlenie sond. Tieto však majú Parker Solar Probe spomaliť, aby sa príslnie jej dráhy dostávalo čoraz bližšie k našej hviezde. Najmenšia predpokladaná vzdialenosť bude iba 6,2 milióna kilometra. To je iba jedna desatina vzdialenosti Merkúru od Slnka. Zároveň ide o sedemkrát menšiu vzdialenosť, akú kedy dosiahla slnečná sonda predtým. Pri najväčšom priblížení sa bude Parker Solar Probe pohybovať rýchlosťou až 200 km/s. Už pri opúšťaní gravitačného poľa Zeme sa však stala najrýchlejšou sondou sveta.


Priblížení k Slnku je naplánovaných celkove 24, v časovom rozstupe sedem rokov. Každé z nich bude bližšie než to predchádzajúce. Pred zhorením v najbližšom bode dráhy teleso sondy ochráni štít z uhlíkových kompozitov. Jeho hmotnosť je 72,5 kg. Povrch tohto štítu Slnko rozžeraví až na 1400°C. Teplota vnútra sondy by ale mala byť iba 30°C. Za to vďačí tomu, že tepelný štít bude so sondou spojený iba v šiestich miestach, aby sa zabránilo prenosu tepla. Zároveň sa v rámci ochrany pred Slnkom pred príslním sklopia aj solárne panely a teleso sondy pokrýva biely, odrazivý  náter. Solárne panely, zariadenie citlivé na teplo, sú navyše aktívne chladené vodou. Ide o jedinečnú technológiu.


763px-Parker_Solar_Probe_Launch.jpg


Štart sondy Parker Solar Probe. Zdroj: commons.wikimedia.org

Sondu vyniesla do kozmu raketa Delta IV Heavy, ktorá je v súčasnosti druhým najsilnejším americkým nosičom. Štart bol odložený štyrikrát. Najprv z dôvodu dodatočnej kontroly držiaku kábla na aerodynamickom kryte. Potom kvôli malému prúžku peny, ktorá sa objavila pri kontrole pod krytom, čo viedlo k ďalšej inšpekcii. 11. augusta bol štart odvolaný len pár desiatok minút pred vzletom, a to hneď dvakrát. Prvú poruchu, problém na vedení údajov z rakety po pozemského strediska, sa podarilo prekonať. Odpočítavanie sa obnovilo, ale dve minúty pred štartom bolo zase prerušené. Odklad spôsobil senzor, ktorý sleduje tlak hélia. 12. augusta už všetko vyšlo.


Inžinieri postupne oživovali systémy sondy, ktoré boli v poriadku. Čiastočne sa už uviedlo do prevádzky aj chladenie solárnych panelov. Vo vyše mesiaca od štartu začala sonda posielať aj prvé, kontrolné vedecké údaje. 3. októbra absolvovala gravitačný manéver pri Venuši. 6. novembra preletela sonda svojím prvým perihéliom vo vzdialenosti 24,14 miliónov km od Slnka. Hoci je to jej najvzdialenejší z chystaných preletov, je aj tak bližší k Slnku než prelet akejkoľvek sondy pred ňou. Jej prístroje merali vlastnosti materiálu slnečnej koróny.


Podobne ako pri iných sondách, aj tu mala verejnosť možnosť poslať svoje meno na jej palubu. 


velkost Slnka.png


Porovnanie uhlovej veľkosti Slnka, vpravo, ako ho vidíme zo Zeme, vľavo, ako ho bude pri najväčšom priblížení vidieť sonda. Zdroj: commons.wikimedia.org