Staršie úvodníky

Jar 2016


V úvodníku z novembra 2015 doc. Galis pripomenul 100. výročie uverejnenia Všeobecnej teórie relativity, ktorej nástup na javisko modernej fyziky 20.  storočia bol tesne spojený s Merkúrom. Zhodou okolností, Merkúr bude v centre astronomickej pozornosti aj v nadchádzajúcich týždňoch, pretože sa nezadržateľne blíži jeho prechod pred diskom Slnka, ktorý bude pravdepodobne hlavnou astronomickou udalosťou roka. V pondelok 9. mája popoludní pribudne na tvári Slnka drobná peha, kotúčik Merkúru, ktorá počas niekoľkých hodín až do západu Slnka bude putovať diskom Slnka.

To je výborná príležitosť pre žiakov, študentov a verejnosť vidieť priamo na vlastné oči, samozrejme pomocou primerane vybavených ďalekohľadov, orbitálny pohyb Merkúru a ohromnú veľkosť Slnka a slnečných škvŕn v porovnaní s jeho drobným diskom. Bude to zároveň dobrá príležitosť spoznať súvislosť tejto malej planéty s jedným z najveľkolepejších individuálnych mentálnych výkonov ľudstva. Napriek svojej malosti a zdanlivej bezvýznamnosti Merkúr "cíti" zakrivenie tkaniva časopriestoru vo svojom okolí vplyvom ohromnej hmotnosti Slnka a malé odchýlky v jeho orbitálnom pohybe otriasli vyše dve storočia vládnucou newtonovskou mechanikou a vyprovokovali nástup Všeobecnej teórie relativity.

Prechod Merkúru má aj presah do modernej astronómie, nakoľko je názorným príkladom tranzitu exoplanét pred diskami materských hviezd. Pre modernú astrofyziku už nemá pozorovanie jeho prechodu špeciálny význam. Je iba vhodnou príležitosťou veľmi presne zmerať ohniskovú vzdialenosť pozemských a kozmických slnečných ďalekohľadov ako aj určiť úroveň rušivého rozptýleného svetla v ich optických sústavách.

Merkúr má viacero svojských vlastností. Z geologického hľadiska je to veľké železné jadro, nesúce pomerne tenký kamenný plášť, ktoré generuje pomerne silné magnetické pole. To bolo jedným z výskumných cieľov sondy Messanger na jej misii k Merkúru, ktorá bola ukončená 30. apríla 2015. Merkúr nemá atmosféru a jeho rotácia je viazaná. Počas dvoch obehov okolo Slnka uplynú presne tri merkuriálne dni.

V tomto roku budú najlepšie podmienky uvidieť Merkúr na podvečernej oblohe nad západným obzorom okolo 18. apríla, 16. augusta a 10. decembra. Naopak najlepšie podmienky uvidieť ho skoro ráno nad východným obzorom budú okolo 5. júna a 29. septembra. Mimoriadne vhodné podmienky bezpečne identifikovať Merkúr budú skoro ráno 11. októbra, kedy nastane jeho zoskupenie s Jupiterom nad východným obzorom. Slabší Merkúr bude vtedy približne jeden stupeň vľavo hore nad nápadne jasným Jupiterom. V spomenutých obdobiach vám pomôže pri hľadaní a pozorovaní Merkúru binokulár.


Jasnú a bezoblačnú oblohu priatelia.


Mgr. Július Koza, PhD.
máj 2016


-----


Jeseň 2015


Základným nástrojom na vedecký popis sveta a prírody sú prírodovedné teórie a modely. Ich platnosť je verifikovaná zhodou predpovedí týchto teórií s výsledkami experimentov. Ak rozdiely medzi predpoveďami a pozorovaniami nemožno vysvetliť v rámci chýb merania alebo výsledky experimentov dokonca odporujú modelom, je čas poohliadnuť sa po modernejších teóriách. Začiatkom 20. storočia nastala takáto situácia vo fyzike, čo viedlo k vzniku teórie relativity a kvantovej mechaniky, dnes už klasických teórií na popis fyzikálnych javov a vlastností v makro i mikrosvete.


Od uverejnenia všeobecnej teórie relativity v týchto dňoch uplynie presne 100 rokov. Albert Einstein zaslal do tlače jej základnú prácu (Zur allgemeinen Relativitätstheorie) 4. novembra 1915, vydaná bola 11. decembra 1915. Všeobecná teória relativity sa veľmi rýchlo etablovala nielen tým, že dokázala vysvetliť výsledky niektorých pozorovaní (napr. veľkú hodnotu stáčania priamky apsíd planéty Merkúr), ale aj tým, že predpovedala javy, ktoré boli neskôr experimentálne overené (napr. ohyb svetelných lúčov v blízkosti hmotných telies), či sa z nich stali v súčasnosti už bežné nástroje na výskum vesmíru (napr. gravitačné šošovkovanie). Táto teória dokonca umožňuje konštruovať kozmologické modely a tak popisovať vesmír ako celok.


Napriek mnohým pokusom o jej vyvrátenie, všeobecná teória relativity je stále platnou a jednou z najlepšie overených prírodovedných teórii, s mnohými aplikáciami ako v základnom, tak aj v aplikovanom výskume. Teóriou relativity však fyzika nekončí, stále je vo vesmíre mnoho fenoménov, ktoré čakajú na svoje objasnenie (napr. tmavá hmota alebo zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru). Len ďalší výskum ukáže, či si súčasné fyzikálne teórie s nimi poradia alebo budeme musieť hľadať nové...


                                                                                                     doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.                                                                                                                 november 2015


-----


Leto 2015


A je to tu. Mnohým sa to zdá ako sen, ale v týchto dňoch opäť skutočne prepisujeme históriu astronómie. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sme dychtivo počúvali rozprávania pamätníkov o autentických okolnostiach objavu Pluta, neskôr na prelome storočí, vzrušení prežívali objavy nových telies z oblasti za dráhou Neptúna a aj samotnú deplanetizáciu tohto telesa. A dnes, po deviatich rokoch od tejto historickej udalosti, stojíme (lepšie povedané prelietame) už trpasličej planéte Plutu tvárou v tvár. Ako nás skúsenosť učí, pravdepodobne môžeme očakávať zásadné vedecké objavy, ktoré vnesú opäť nové svetlo do vnímania týchto mrazivých končín nášho bezprostredného vesmírneho okolia. Po opadnutí prvotných emócií bude nasledujúce obdobie určite vzrušujúce a bohaté na zaujímavé udalosti. My veríme, že si udržíme vašu priazeň a našimi riadkami vám v budúcnosti dokážeme aspoň časť z tejto atmosféry priblížiť.  Viac či menej sa o to snažíme už celých sedem rokov. Náš i-ASTRIN a informácie v ňom obsiahnuté, sú aj vďaka vám pre nás nástrojom, ako prispieť malou troškou do veľkej mozaiky chápania sveta ktorého sme súčasťou.


      Tomáš Dobrovodský                                                                                                                   14. júla 2015


-----