Všetky človekom vyslané kozmické sondy zatiaľ skúmali len telesá slnečnej sústavy. Preskúmať nejaké teleso, ktoré sa nezrodilo pri našom Slnku, je mimoriadne lákavé. Bránia nám v tom však nesmierne vzdialenosti iných planetárnych sústav od tej našej. Európska vesmírna agentúra sa rozhodla riešiť tento problém inak ako prekonávaním doposiaľ neprekonateľných vzdialeností. Vyslať sondu k mimoslnečnému telesu, ktoré priletí sem k nám.

Po roku 2017 je jasné, že takéto očakávania nie sú nereálne. Práve vtedy totiž dvojica ďalekohľadov Pan-STARRS po prvýkrát v histórii zaregistrovala väčšie teleso, ktorého dráha napovedá, že nevzniklo v našej slnečnej sústave. Objekt dostal meno 1I/ʻOumuamua. O dva roky neskôr bol objavený ďalší takýto objekt, kométa 2I/Borisov. Prieskum týchto útvarov bol mimoriadne zložitý. Nakoľko prekonávali tretiu únikovú rýchlosť, na dohľad od Zeme sa pohybovali iba krátko a postaviť a vypustiť kozmickú sondu, ktorá by sa k nim priblížila, neprichádzalo do úvahy.

ESA v spolupráci s Japonskom sa preto rozhodla postaviť takúto sondu už teraz, vypustiť ju do bodu L2 sústavy Zem-Slnko, kde bude čakať na novoobjavený mimozemský objekt, ku ktorému ju potom za pomoci jej vlastného iónového pohonu presmerujú. Alebo ho zacielia aspoň na kométu pochádzajúcu z okraja slnečnej sústavy, ktorá sa nikdy predtým nepriblížila k Slnku. Aj takáto „korisť“ by bola veľmi cenná. Nedotknutý materiál zachovaný z dôb, kedy naša slnečná sústava vznikala, pomôže lepšie pochopiť vznik a vývoj slnečnej sústavy. Sonda zvaná Comet Interceptor by mala odobrať vzorky komy takejto kométy. V prípade, že sa vhodný objekt pre sondu nepodarí do nejakých troch až piatich rokov objaviť, mala by sa vydať k náhradnému cieľu v podobe krátkoperiodickej kométy.

Sonda bude tvorená jednou hlavnou a dvoma pomocnými sondami. Nakoľko bude môcť skúmať svoj cieľ iba počas preletu, tri včas oddelené sondy aspoň zabezpečia, že teleso bude zmapované zo všetkých strán. Prístroje sond nebudú identické, ale budú sa navzájom dopĺňať. Jednu z dvojice vedľajších sond postaví japonská kozmická agentúra JAXA, zvyšné dve ESA. Hlavná sonda sa má držať od cieľového telesa ďalej, dve menšie sa k nemu majú priblížiť viac, merať plazmu, detegovať kometárne častice a podobne.

Obe kozmické agentúry nedávno podpísali kontrakt na túto misiu. Čerpať sa bude zo skúseností s predošlými sondami ESA ku kométam, čo boli Giotto a Rosetta. Misia bola navrhnutá v roku 2018 a schválená o rok nato. So štartom sa počíta v roku 2029. Misia odštartuje spoločne s európskym teleskopom ARIEL, ktorý takisto zamieri do bodu L2. Comet Interceptor bude patriť do kategórie takzvaných rýchlo vyvíjaných. Nebude však jedinou sondou skúmajúcou teleso, ktoré v dobe jej štartu ešte nebolo objavené. V tomto drží prvenstvo sonda New Horizons, ktorá po preskúmaní svojho hlavného cieľa – Pluta – preletela blízko okolo planétky pomenovanej po jej prelete Arrokoth.