Endeavour, najmladší americký raketoplán, bol po ukončení svojej devätnásťročnej aktívnej činnosti umiestnený v California Science Center v Los Angeles. Ako to s ním vyzerá dnes?
Endeavour vyrobili v roku 1991 ako náhradu za zničený Challenger. Pomenovaný bol po lodi Endeavour, ktorej v 18. storočí velil James Cook. Meno taktiež vzdáva česť veliteľskému modulu Apolla 15, tiež nazvaného Endeavour. Vzhľadom na britský pôvod mena je používaný britský pravopis (Endeavour), namiesto amerického (Endeavor). Pôvodne sa uvažovalo o názve Challenger 2, ale tento názov bol zamietnutý z dvoch dôvodov: jednak z poverčivosti, že toto meno nosí smolu a jednak preto, aby nedochádzalo k zámenám.
Jeho prvá misia STS-49 sa uskutočnila v dňoch 7. až 16. mája 1992. V priebehu tejto misie bol posádkou zachytený, a potom znovu vypustený poškodený komunikačný satelit INTELSAT VI. V roku 1993 absolvoval prvú servisnú misiu raketoplánu k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, na ktorý astronauti namontovali známy korektor COSTAR – Hubblove „okuliare“. V roku 1997 bol Endeavour na osem mesiacov stiahnutý zo služby a prekonal rekonštrukciu niekoľkých komponentov. Pri tejto prestavbe ako prvý zo všetkých raketoplánov dostal spojovací uzol na pripojenie k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). V roku 1998 vyniesol k Medzinárodnej vesmírnej stanici modul Unity, čo bol vôbec prvý let raketoplánu k ISS. Od decembra 2003 do októbra 2005 prebiehala modernizácia raketoplánu. Do 1. júna 2011, kedy ukončil svoju aktívnu činnosť, absolvoval 25 misií (z toho 13 k ISS), na obežnej dráhe strávil celkovo 296 dní, 3 hodiny, 18 minút a 35 sekúnd, Zem obletel 4671-krát a preletel vzdialenosť 197 761 262 km.
Endeavour v California Science Center v Los Angeles, kde bol umiestnený po vyradení z aktívnej činnosti. Zdroj: autor
Po vyradení z prevádzky bol raketoplán umiestnený do California Science Center v Los Angeles, kde je v súčasnosti vystavený. Jeho prevoz do múzea bol vtipne označovaný ako „misia 26“. Endeavour stojí v osobitnej hale a návštevníci cestou k nemu prechádzajú okolo ďalších exponátov – napríklad použitých pneumatík podvozku, ktorých sa môžu dotknúť, kozmického záchodu, či simulátorov, ktoré napodobňujú skrátený kozmický let.
Samotný raketoplán je umiestnený nad hlavami divákov. Má uzavretý nákladový priestor aj podvozkové šachty a v jeho zadnej časti sa nachádzajú všetky tri motory SSME. Dá sa prechádzať okolo neho a pod ním, nie je však prístup dovnútra stroja ani možnosť prezrieť si ho z vrchnej strany. V tej istej hale sa nachádza aj modul kozmického laboratória Spacehab a ďalší z motorov SSME, vymontovaný a osobitne umiestnený. Po stenách haly sú tabule so stručným popisom všetkých misií programu Space Shuttle, priamo pred nosom raketoplánu sa nachádza predajňa suvenírov – tričiek, hrnčekov, ale napríklad aj kozmickej stravy, ktorú jedia astronauti na obežnej dráhe.
Raketoplán v hale California Science Center pri pohľade spredu. V popredí časť obchodu so suvenírmi. Zdroj: autor
Pneumatiky podvozku raketoplánu, ktorých sa návštevníci môžu dotknúť. Zdroj: autor
Spacehab umiestnený v hale s raketoplánom. Zdroj: autor
Osobitne uložený motor SSME, štartovací motor zostavy raketoplánu. Zdroj: autor
Pamätné tričká. Zdroj: autor
Blízky pohľad na vstupný prielez do raketoplánu. Zdroj: autor
