STS-61-B: Hra s vesmírnou stavebnicou

  • Jana Plauchová | 27 November 2025
    Kozmonautika
Konštrukcia ACCESS (Assembly Concept for Construction of Erectable Space Structures), ktorú drží počas prvého z dvoch výstupov do kozmu astronaut Sherwood C. Spring s nohami na konci manipulačného ramena raketoplánu. Zdroj: NASA
Predchádzajúci diel seriálu

Hoci Medzinárodná vesmírna stanica, vypúšťaná do vesmíru od roku 1998, bola v polovici 80.-tych rokov ešte ďaleká budúcnosť, už vtedy mala za sebou niekoľko rokov štúdií a príprav. Projekt americkej modulovej stanice pohltil do tejto doby rovných 2,4 miliardy dolárov. A práve pri tejto misii, druhom lete orbitera Atlantis, sa prešlo od slov k činom priamo v kozmickom priestore. Po prvý raz došlo k zloženiu veľkej konštrukcie, čím sa testovali nosníky vtedajšieho konceptu ISS. Misia STS-61-B však nebola len o tomto experimente – v priebehu letu došlo tiež k vypusteniu až štyroch družíc. Na obytnej palube raketoplánu sa zároveň nachádzali nejaké experimenty. Posádka letu bola sedemčlenná, šesť mužov, jedna žena.

Raketoplán odštartoval bez odkladov necelú polhodinu po polnoci svetového času 27. novembra 1985. Na Cape Canaveral však bol ešte len večer 26. novembra. Vďaka tme bolo štartujúci raketoplán vidieť až do vzdialenosti 900 km. Ako je bežné, 8 minút a 31 sekúnd po štarte vypol hlavné motory a takmer trištvrte hodinu letel zotrvačnosťou kým ho manéver orbitálnymi motormi nenaviedol na kruhovú dráhu. Výsledná dráha mala pomerne malú výšku – 250 km. Ako prvé úlohy na obežnej dráhe spojazdnili astronauti experimenty na obytnej palube: elektroforézu na prípravu bielkovinových kryštálov z vodného roztoku a zariadenie na štúdium difúzie v organických rozpúšťadlách.

Ešte počas prvého dňa letu začali astronauti vyprázdňovať nákladový priestor. Ako prvá z neho bola vypustená Morelos 2, mexická vyše 600-kilogramová telekomunikačná družica. Urýchľovací stupeň PAM-D ju dopravil na geostacionárnu dráhu. Nasledujúceho dňa vypustili dvakrát takú hmotnú austrálsku telekomunikačnú družicu Aussat 2, takisto na geostracionárnu dráhu. Tretí deň nasledovala americká telekomunikačná družica Satcom Ku-2, najhmotnejšia z trojice. Preto bola na jej urýchlenie na dráhu prechodovú ku geostacionárnej potrebná silnejšia raketa PAM-D-2. Družica slúžila až do roku 2002.

Uvoľnený nákladový priestor sa stal dejiskom hlavného experimentu. Astronauti Sherwood C. Spring a Jerry L. Ross po dvojdňových prípravách vystúpili 29. 11. do nákladového priestoru. Tam začali budovať hliníkovú vežu označovanú ako (ACCESS). Navzdory očakávaniam, že to pôjde pomalšie, než pri nácviku tejto procedúry v bazéne, sa im to podarilo rýchlejšie. Získali až hodinový náskok. Postavenú vežu už po piatich minútach od dokončenia začali rozoberať a postavili inú, trojuholníkovú konštrukciu – EASE. Absolvovali niekoľko kôl cvičných montáží a demontáží a ukázali, že vývoj ISS sa môže týmto smerom pokojne uberať. Napokon dvojica astronautov odložila hliníkové trubice do príslušného kontajnera a na záver vypustila z raketoplánu posledný náklad: balónovú družicu OEX. Nasledujúceho letového dňa, kým dvojica vystupujúca do kozmu odpočívala, veliteľ a pilot Atlantisu preverovali schopnosti autopilota pri jeho navádzaní na túto družicu.

Prvého decembra podnikli Spring a Ross druhý a posledný výstup do otvoreného kozmu. Znova postavili konštrukciu ACCESS, tentokrát na to ale použili menej rúrok. Potom sa snažili s takmer 14-metrovou vežou manipulovať a skúšali na nej simulované opravy. Išlo to bez problémov, rovnako aj jej demontáž a pokusy s druhou stavebnicou EASE. Návratom dvojice astronautov do raketoplánu bola hlavná náplň letu naplnená. Nasledujúceho dňa prebiehali prípravy na pristátie. To trochu skomplikovalo počasie. O miestne pristátia existujú rozporuplné informácie – podľa jedného zdroja ním bolo Kennedyho vesmírne stredisko, lenže zároveň priznáva, že jeho dráha nemala v čase plánovaného pristátia najlepšie svetelné podmienky. Podľa oficiálnej stránky NASA a dokladujúcej fotografie (ak sa tam nedostala omylom z iného letu) však prebehlo na základni Edwards AFB, ktorej pristávaciu dráhu označoval prvý zdroj z dobe pristátia za zaplavenú dažďovou vodou. Každopádne, misia skončila 3. decembra a trvala necelých sedem dní.

Galéria obrázkov k článku

Vypustenie družice Satcom Ku-2. Zdroj: NASA
Skladanie konštrukcie EASE (Experimental Assembly of Structures in Extravehicular Activities). Zdroj: NASA
Veža ACCESS poskladaná v nákladovom priestore raketoplánu Atlantis. V zábere je astronaut Jerry L. Ross s nohami upevnenými do konci manipulačného ramena raketoplánu. Zdroj: NASA
Pristátie Atlantisu 3. decembra 1985. Zdroj: NASA