Tekuté jazerá na Marse?
Valentín Korinek - 2020-11-02

Južný pól Marsu

Nové údaje zo sondy viac-menej potvrdzujú zistenia z roku 2018, že jazero ležiace zhruba 1,5 kilometra pod ľadom pri južnom póle je v tekutom stave. Analýza nových údajov, spracovaná tým istým tímom vedcov, ktorí jazero v roku 2018 objavili, naznačuje, že v jeho okolí je niekoľko ďalších nádrží vody obklopujúcich hlavné jazero.


Ak jazero skutočne existuje a nie je to len nesprávne vyloženie pozorovaných dát, tak potom zaberá rozlohu približne 600 kilometrov štvorcových. Tekutá voda v tomto jazere môže byť tekutou len vtedy, ak obsahuje obrovské množstvo soli, čo jej bráni v zamŕzaní. V tom prípade je jazero podobné  *subglaciálnym jazerám v Antarktíde.


Možné jazero sa pôvodne našlo pomocou radarových údajov zhromaždených od mája 2012 do decembra 2015. Teraz v dátach zhromaždených od roku 2010 do roku 2019 tím opäť našiel oblasti pod ľadom, ktoré sú vysoko reflexívne a veľmi ploché. Tvrdia, že ich nálezy nielen potvrdzujú skoršie náznaky veľkého podľadovcového jazera, ale odhaľujú aj niekoľko menších rezervoárov oddelených od hlavného jazera oblasťami suchej horniny.


Je tu však jedna otázka, ktorá vnáša do týchto pozorovaní štipku neistoty. Ako je možné, že je tam voda v tekutom stave? Jednou z možností je soľ, ale na druhej strane neexistuje spôsob, ako dostať tekutú vodu dostatočne teplú, aj napriek tomu, že do nej vložíte dostatok  soli.


Vedci vypočítali, že teplota ľadu nad jazerom na južnom póle Marsu je asi -70°C. Táto teplota je ale príliš nízka na to, aby sa soli obsiahnuté vo vode mohli topiť. Jediným vysvetlením je, že na zachovanie tekutej vody v jazere je potrebný určitý miestny zdroj "geotermálneho"(v tomto prípade areotermálneho) tepla, napríklad magmatická bublina pod povrchom. Je však súčasný Mars schopný dodávať toto potrebné teplo?


Niektorí vedci sa domnievajú, že to nie je problém. Ešte pred 50 000 rokmi bol totiž južný pól Marsu teplejší, pretože sklon planéty (a teda aj jej ročné obdobia) sa neustále menil. Vyššie teploty sa mohli šíriť cez ľad, a tak vytvárať ložiská so slanou tekutinou. A teda je zrejmé že, ako náhle sa voda s vysokým podielom solí rozpustí, je ťažké znova ju zmraziť. Teplota topenia je totiž iná ako teplota tuhnutia.



Nové radarové údaje zo sondy Mars Express (ESA), ktorá obieha červenú planétu, naznačujú, že jazero na južnom póle Marsu, zhruba 1,5 kilometra pod ľadom, je obklopené ďalšími rezervoármi tekutej vody. (J. Cowart / FU Berlín / DLR / ESA ( CC BY-SA 3.0 )


Táto voda alebo lepšie povedané tekutina, môže byť ale iná ako tie, ktoré sú tu na Zemi. Niektoré podchladené *soľanky sú aj pri nízkych teplotách považované za tekuté, no premieňajú sa na čudné sklo.


K úplnému vyriešeniu týchto otázok budeme pravdepodobne potrebovať viac ako radar. Viaceré faktory, ako napríklad zloženie a fyzikálne vlastnosti ľadu, môžu ovplyvniť tzv. druhotné radarové echá zo spodnej časti ľadu. Údaje o seizmológii, gravitácii a topografii by mohli pomôcť odhaliť, čo sa skutočne pod ľadom skrýva.


No a na záver? Je možné, aby v takejto vode niečo prežilo? To bohužiaľ nevieme, pretože nepoznáme koncentráciu solí, ktoré by mohli byť pre život smrteľné. Ak sa však na Marse vyvinul život, tieto jazerá by mohli byť niečo ako Noemova archa, ktorá by mohla umožniť životu prežiť aj za súčasných podmienok. Je to ale len špekulácia.

---------------------------------------------------
*subglaciálne jazerá sú jazerá, ktoré sa nachádzajú pod ľadovcami a tvoria sa na hranici medzi ľadom a podložím, pričom hmotnosť ľadovca vytvára tlak potrebný na udržanie vody v kvapalnom stave.
*Soľanka je roztok chloridu sodného, jeho zdrojom sú prírodné ložiská. Chlorid sodný s malým podielom anorganických solí, kuchynskú soľ z neho získame varením.