Urán by mal dostať v skúmaní prednosť

  • Jana Plauchová | 6 Jún 2022
    Slnečná sústava
Urán na snímke zo sondy Voyager 2. Zdroj: NASA/JPL-Caltech
Aspoň tak tvrdia planetárni vedci v správe doručenej NASA, ku ktorej zverejneniu došlo 19. apríla 2022. Toto odporučenie vychádza len raz za desaťročie. Tentoraz navrhuje poslať sondu na obežnú dráhu okolo Uránu.

Rozhodnutie sa javí rozumné. Planéta Urán so sústavou prstencov a mesiacov bola naposledy sondou preskúmaná pred 36 rokmi, aj to iba preletom okolo nej. Sonda obiehajúca okolo Uránu by bola novým míľnikom. Mohla by získať veľa informácií aj o jej mesiacoch a tiež priamo z atmosféry Uránu vďaka atmosférickej sonde, ktorá by bola nezvratne spustená na planétu. Čosi podobné sa v prípade výskumu plynnej planéty odohralo iba raz a išlo o sondu Galileo JEP spustenú v roku 1995 do atmosféry Jupitera.

Misia k Uránu by mohla odštartovať najskôr v roku 2031 – no iba za predpokladu, že práce na nej začnú rýchlo. Na jej vynesenie je potrebná silná raketa, zo súčasných spĺňa kritériá napríklad Falcon Heavy. Koncept misie dostal meno Uranus Orbiter and Probe. Jej rozpočet sa odhaduje na 4,2 miliardy dolárov.

Podľa tejto správy by druhé miesto v prioritách NASA mala dostať sonda obiehajúca okolo Saturnovho mesiaca Enceladu, ktorá by tiež pristála na jeho povrchu. Po dobu dvoch rokov by pátrala po stopách života na tomto zaujímavom ľadovom mesiaci preslávenom svojimi gejzírmi. Na vynesenie do vesmíru by si však, paradoxne, vyžadovala ešte výkonnejšiu raketu ako Uranus Orbiter and Probe, a mala by tiež vyšší rozpočet. Štart by zároveň nenastal skôr ako koncom tridsiatych rokov. Misia bola nazvaná Enceladus Orbilander.

Návrhov v správe však bolo viac. Medzi nimi napríklad aj koncept sondy k Neptúnu, ktorá by sa pravidelne približovala k jej najzaujímavejšiemu mesiacu Tritonu. Táto misia však veľkú prioritu nezískala, pretože v prípade štartu v 30. rokoch by mala k dispozícii len obmedzenú trajektóriu. Jednoducho povedané, postavenie planét v tomto období viac praje misii vyslanej k bližšiemu Uránu.  

Medzi ďalšími návrhmi bola napríklad aj misia k Venuši zameriavajúca sa jednak na výskum planéty z jej orbity a jednak na pristátie. Bola však zhodnotená ako technicky najriskantnejšia a aj najdrahšia. Ďalej sa objavili koncepty sond, ktoré by pristávali na Jupiterovom mesiaci Európa a planéte Merkúr.

Koncept sondy vyslanej k Uránu pre agentúru ESA sa objavil už v roku 2011. Sonda Uranus Pathfinder mala štartovať najskôr v roku 2021. Po mnohých rokoch zvažovania však nebola schválená. ESA do jej prípravy pribrala NASA, ale tá ju odložila kvôli nedostatku financií.

Urán vyzerá na snímkach monotónne ako bledomodrý kotúč takmer bez štruktúr. V skutočnosti je to však veľmi zaujímavý svet. Hoci nie je najďalej od Slnka, je najchladnejšou planétou slnečnej sústavy, pretože ako jediný plynný obor v našej sústave negeneruje žiadne vlastné teplo. Má väčší priemer, ale zároveň menšiu hmotnosť ako Neptún. Urán má najväčší sklon rotačnej osi, ale zároveň najmenší sklon roviny obežnej dráhy k ekliptike spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave. Jeho južná pologuľa je svetlejšia a severná tmavšia. Prstence Uránu nemajú kruhový tvar – v pericentrách sú výrazne užšie než v apocentrách. Magnetické polia Uránu aj Neptúnu sú nezvyčajne orientované a chvost magnetického poľa Uránu je rotáciou planéty skrútený do tvaru dlhej vývrtky. Azda sa teda dočkáme kozmickej sondy, ktorá prinesie viac poznatkov o tomto zaujímavom svete.

Galéria obrázkov k článku

Hubblov vesmírny ďalekohľad dokázal na Uráne zaznamenať aj túto polárnu žiaru. ESA/Hubble & NASA, L. Lam
Časť sústavy prstencov Uránu nasnímaných sondou Voyager 2 zo vzdialenosti asi 2,5 milióna km. Zdroj: NASA
Miranda, jeden z relatívne najväčších mesiacov Uránu, sa vyznačuje mimoriadne členitým povrchom. Zdroj: NASA/JPL-Caltech/Kevin M. Gill
Posledná snímka Uránu, ktorú vytvorila sonda Voyager 2. Zo Zeme nikdy nie je možné vidieť Urán ako kosáčik. Zdroj: NASA