Uvidíme ešte hlbšie do minulosti?
Peter Nosáľ - 2019-02-04

Objavy v astronómii sa významnou mierou rozvinuli od dôb, kedy Galileo Galilei (1564 - 1642) zamieril vtedy nový prístroj - ďalekohľad na oblohu.

Objavy v astronómii sa významnou mierou rozvinuli od dôb, kedy Galileo Galilei (1564 - 1642) zamieril vtedy nový prístroj - ďalekohľad na oblohu. Svoje prvé pozorovanie pomocou 3x zväčšujúceho prístroja popísal 7. januára roku 1610. Neskôr používal ďalekohľad s približne 30-násobným zväčšením, ktorý taktiež vytváral obraz pomocou šošoviek. Uskutočnil tak na svoju dobu prevratné objavy, napr. krátery a hory na Mesiaci, fázy Venuše, štyri mesiace obiehajúce Jupiter, rotáciu Slnka vďaka pozorovaniu slnečných škvŕn, uvidel množstvo "nových" hviezd v mliečnej dráhe... Neskôr, v roku 1668 anglický astronóm, matematik a fyzik Isaac Newton (1643 - 1728) navrhol a skonštruoval ďalekohľad, ktorého objektív netvorila šošovka, ale duté zrkadlo. Veľkou výhodou oproti šošovkovým ďalekohľadom bola absencia farebnej chyby šošoviek a tiež jednoduchšia výroba ďalekohľadov veľkých rozmerov.


Poznanie možností používania ďalekohľadov v astronómii viedlo ľudí k tomu, aby vylepšovali a konštruovali tieto prístroje. Pozorovania stále lepšími a výkonnejšími ďalekohľadmi dovolili ľuďom objaviť a spoznávať ďalšie nové skutočnosti. Spomeňme napr. objav galaxií, rozpínanie vesmíru, možnosti záznamov spektier hviezd, galaxií... Všetky tieto objavy významnou mierou prispeli k rozvoju poznania štruktúry ako vesmíru, tak aj jednotlivých telies a ich zloženia.



V súčasnosti sa buduje ďalekohľad ELT, ktorý bude mať priemer zrkadla 39 metrov. Toto zrkadlo bude zložené zo 798 zrkadiel šesťuholníkového tvaru o veľkosti 1,4 metra. Takáto konštrukcia výrazne zníži celkovú váhu ďalekohľadu a tiež náklady na jeho výrobu. Projekt sa začal v roku 2005, avšak samotné práce až v roku 2014. Dokončenie sa plánuje na rok 2022 a plná prevádzka na rok 2024. Týmto ďalekohľadom plánujú vedci pozorovať vzdialené galaxie s veľkým červeným posunom, ale aj protoplanetárne systémy a exoplanéty. Bude tiež riešiť viacero vedeckých záhad, vrátane hľadania známok života na extrasolárnych planétach podobných Zemi. Pomocou neho sa plánuje štúdium povahy tmavej hmoty a energie, alebo pozorovať rané štádiá vývoja vesmíru, na čo ho predurčujú jeho možnosti.