Pri mnohých úspešných pilotovaných misiách sa posádka ocitla na pokraji smrti. Len šťastnou zhodou náhod materiál v kritickej chvíli vydržal alebo naopak nevydržal, čo bolo v danom momente dobré. Len sekundy a súhra náhod neraz delili úspechy od tragédií. Inak tomu nebolo dokonca ani pri prvej pilotovanej misii vôbec – lete Vostok 1 Jurija Gagarina.
2. apríla 1961 nastúpili Jurij Gagarin a jeho náhradník German Titov do autobusu, ktorý ich dopravil k rakete R-7. Na jej vrchole bola kozmická loď Vostok. Technici pomohli Gagarinovi usadiť sa do guľatej kabíny. Pod ňou sa nachádzal prístrojový úsek s brzdiacimi raketami pre návrat na Zem. Noc predtým on ani jeho náhradník nespali, no keďže ich starostlivo monitorovali lekári, obaja predstierali pokojný spánok.
A mali sa čoho obávať. Keď v čase 9 hodín 7 minút moskovského času raketa vzlietla, nikto netušil, že mechanizmus odpájania prístrojového úseku od guľatej kabíny trpí závažnou konštrukčnou chybou. Tá však ešte len čakala na svoju chvíľu. Štart prebehol podľa plánu. Len technikov na chvíľu vydesilo niečo iné – kvôli zlyhaniu pozemskej aparatúry došlo ku krátkej strate rádiového spojenia s raketou. Potom sa však naštartoval záložný komunikačný systém a všetci si vydýchli.
Prvý kozmonaut sveta, ktorý sa ľahko mohol stať aj prvou obeťou vesmírneho letu. Zdroj: commons.wikimedia.org
Jedenásť minút po štarte sa posledný stupeň rakety oddelil od kabíny a loď bola navedená na obežnú dráhu. Po necelom jednom oblete Zeme v automatickom režime sa Vostok otočil brzdiacim motorom do protismeru letu. Gagarin si sklopil priezor na prilbe, skontroloval upevnenie svojich rukavíc aj orientáciu lode. Potom sa zapálil brzdiaci motor, čo kozmonaut počul ako nevýrazný hvizd.
Motor pracoval o sekundu menej než mal. Aj tak síce spomalil kozmickú loď natoľko, aby mohla pristáť, no okysličovadlo a tlakovací plyn prúdiaci kvôli nekorektne ukončému zážihu loď roztáčali. Takto sa Vostok 1 začal pozvoľna približovať k povrchu Zeme.
Simulácia Vostoku 1 na obežnej dráhe. Zdroj: Orbiter Space Flight Simulator
Vtedy nastal najzávažnejší problém. Guľatá kabína s Gagarinom sa mala oddeliť od prístrojového úseku lode a len ona mala pristáť. Oddelenie sa však nevydarilo. Kabína zostala s prístrojovým úsekom spojená káblom. Prístrojový úsek počas klesania do kabíny niekoľkokrát narazil. Otáčajúca sa kozmická loď nemala správnu polohu pre brzdenie v atmosfére. Hrozilo, že sa pri zahrievaní počas návratu roztaví. Kozmickú loď s neoddelenou kabínou postupne začali obaľovať vrstvy rozžeravenej plazmy, ktorá vznikla trením rýchlo letiaceho telesa o riedky plyn. Prístrojový úsek bol ale stále pripojený!
Nakoniec sa však nebezpečný kábel našťastie oddelil. Buď jednoducho prehorel, alebo, podľa iných zdrojov, oneskorene zafungoval predprogramovaný núdzový signál na jeho oddelenie. Návratový modul po chvíli zaujal správnu polohu. Vo výške sedem kilometrov nad Zemou sa kozmonaut katapultoval a Gagarinovi dosadol na padáku asi 25 km juhozápadne od mestečka Engels.
Okamih Gagarinovej záchrany – simulácia, ako asi vyzeralo oneskorené oddelenie prístrojového úseku. Zdroj: Orbiter Space Flight Simulator
Nechýbalo málo a prvý kozmonaut sveta by pri svojom návrate zhorel ako meteor. Táto skutočnosť však boli kvôli pomerom panujúcim v jeho krajine dlho utajovaná. Sám Gagarin preto pred verejnosťou zmienil len rotáciu, no aj tú podal ako neškodnú záležitosť. A čo napokon spôsobilo oddelenie nebezpečného prístrojového úseku a zachránilo ho, nie je úplne jasné dodnes.
Návratový modul Vostoku 1 vystavený v múzeu RKK Energija. Zdroj: commons.wikimedia.org
(zdroj:www.adhara.sk)
Vzlet prvého človeka do vesmíru. Zdroj: commons.wikimedia.org
