Záhada novy Vulpeculae 1670 vyriešená
Marcel Škreka - 2015-05-04

Niektorí z najznámejších astronómov 17. storočia vrátane Hevelia (otca mesačnej kartografie ) a Cassiniho pozorne zdokumentovali zjavenie sa novej hviezdy na oblohe v roku 1670. Hevelius úkaz popísal ako “nova sub capite Cygni“ (nová hviezda pod hlavou Labute), no astronómovia ju poznajú pod menom Nova Vulpeculae 1670. Pozorovaní nov je v historických záznamoch len niekoľko a v dnešnej astronómii je o ne veľký záujem a nova Vul 1670 je  z nich najstaršou a súčasne najslabšou.


eso1511a.jpg


Nové pozorovania pomohli vysvetliť podstatu náhleho zjavenia sa novej hviezdy v r. 1670. Nejedná sa o novu, ako sa pôvodne myslelo, ale o oveľa vzácnejší úkaz – zrážku dvoch hviezd. V čase zjasnenia bola viditeľná voľným okom, no stopy, ktoré zanechala boli len nepatrné. Odhalili ich až veľmi citlivé pozorovania submilimetrovými a rádiovými ďalekohľadmi 340 rokov po udalosti.


Mnoho rokov si vedci mysleli, že sa jednalo naozaj o novu, no čím dlhšie sa jej skúmaním vedci zaoberali, tým menej tento úkaz vyzeral ako klasická nova alebo iný typ vybuchujúcej hviezdy.

Pri jej prvom zjavení sa na oblohe bola ľahko viditeľná voľným okom a jej jasnosť sa menila počas dvoch rokov. Potom zmizla a znovu sa objavila ešte 2 krát, kým zmizla úplne.

Počas 20. storočia astronómovia pochopili, že väčšina nov sa dá vysvetliť ako explózia jednej z hviezd v tesnom dvojhviezdnom systéme. Nova Vul 1670 však takémuto správaniu nezodpovedala a ostala aj naďalej záhadou.

Aj pri postupne sa zvyšujúcej rozlišovacej schopnosti ďalekohľadov sa dlhý čas verilo, že po tejto nove neostala žiadna stopa. Zmena nastala až v 80tych rokoch minulého storočia, keď tím astronómov detegoval slabú hmlovinu obklopujúcu predpokladanú polohu pozostatku hviezdy. Ani tento objav však nepomohol objasniť skutočnú povahu úkazu spred viac ako troch storočí.

Nedávno boli uskutočnené pozorovania novy Vul 1670 na submilimetrových a rádiových vlnových dĺžkach, ktoré odhalili, že jej okolie obklopuje chladný plyn bohatý na nezvyčajné molekuly.

Prístrojmi APEX, Submillimeter Array (SMA) a rádiovým ďalekohľadom v Effelsbergu bolo zistené chemické zloženie a zmeraný pomer rôznych izotopov v plyne. Takto získaný detailný obraz pomohol vedcom zistiť, odkiaľ by mohol tento materiál pochádzať.

Tím zistil, že hmota chladného plynu je príliš veľká, aby bola vyprodukovaná výbuchom novy a navyše pomer izotopov sa odlišoval od typickej novy. Otázka pôvodu novy Vul 1670 stále nebola zodpovedaná.

Odpoveďou by mohla byť zrážka hviezd – omnoho jasnejšia ako nova, no menej ako supernova. Tieto úkazy sa vyskytujú veľmi vzácne. Pri zrážke dvoch hviezd je materiál vnútra hviezd vyvrhnutý do priestoru, kde vytvorí len slabo viditeľný oblak bohatý na molekulárny plyn a prach. Tento nový typ eruptívnych hviezd sa s tým, čo bolo zistené o nove Vul 1670, zhoduje takmer dokonale.