Súhvezdie Orión

Zima je už v plnom prúde a tak je najvyšší čas urobiť si malú prechádzku zimnou oblohou s triédrom v ruke. Počas dlhých mrazivých nocí máme možnosť pozorovať pomerne veľkú časť oblohy s dominujúcimi zimmnými súhvezdiami. Pri ich pozornom skúmaní a s použitím vhodnej mapky môžeme nájsť aj nejeden zaujímavý objekt, ktorý zostáva nášmu ničím nevyzbrojenému oku skrytý.

Ekliptika vystupuje vysoko nad svetový rovník a tak nám ponúka výhodné podmienky pre pozorovanie planét. Po západe Slnka sa nad západným obzorom objaví jasný Jupiter. Dominantou druhej polovici noci sa stáva planéta Mars a v súhvezdí Panny, teda už na oblohe jarnej, môžeme nájsť aj Saturn. Viac informácii o polohách planét nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe.

Zimnou oblohou prechádza aj Mliečna cesta, nie je však taká výrazná ako v lete, no i tak ju na priemerne tmavej, vidieckej oblohe, rozoznáme bez väčších problémov. Poďme však k samotným súhvezdiam. Jedným z najznámejších a asi aj najkrajších súhvezdí na oblohe je Orión (Orion) obklopený skupinkou menších súhvezdí. Základom súhvezdia legendárneho poľovníka je výrazná štvorica jasných hviezd, v strede ktorých sa nachádza neprehliadnuteľný pás troch hviezd tvoriaci Oriónov opasok. Súčasťou súhvezdia je voľným okom viditeľná hmlovina M42 (NGC 1976) vzdialená asi 1300 svetelných rokov (ly). Krásu celého objektu, so skupinou jasných hviezd vo svojom strede a tmavými štruktúrami hmloviny, nám odhalí už pohľad v triédri. Pre jej dokonalé vychutnanie ale doporučujem použiť vhodný statív.

Pod súhvezdím sa nachádza Zajac (Lepus), vľavo od neho aj málo výrazný Jednorožec (Monoceros) a Malý pes (Canis minor) s jasnou hviezdou Procyon (α CMi). V Jednorožcovi je možné nájsť pomerne hustú otvorenú hviezdokopu M50, ktorá obsahuje asi 200 hviezd vo vzdialenosti 2900 ly od nás. Nízko nad obzorom nájdeme aj druhého poľovníkovho psa - súhvezdie Veľký pes (Canis major). Jeho ozdobou je najjasnejšia hviezda celej nočnej oblohy Sírius (α CMa). Názov hviezdy je odvodený z gréckeho "seirios" čo znamená "žiarivý". Vzdialenosť Síria od nás je asi 8,5 ly a má hmotnosť asi 2,5 krát väčšiu ako naše Slnko.

Vysoko nad hlavou nájdeme aj tri známe zvieratníkové súhvezdia. Prvým z nich je Býk (Taurus). Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Aldebaran (α Tau), výrazný červený obor vzdialený asi 65 ly. Do Býka patria aj dve známe otvorené hviezdokopy - Hyády a Plejády. Hviezdokopa M45 - Plejády je skupina pozostávajúca z asi tisícky hviezd. Niektoré z nich môžeme vidieť aj voľným okom. Hviezdokopa zaberá na oblohe asi 3 stupne, má skutočný priemer asi 20 ly a je od Slnka vzdialená 380 ly. Druhým zvieratníkovým súhvezdím sú Blíženci (Gemini). Grécka báj hovorí o dvoch nevlastných bratoch - Kastorovi a Polydeukesovi (Polluxovi). Podľa nich sú aj pomenované najvýraznejšie hviezdy súhvezdia - jasnejší Pollux (ß Gem) vo vzdialenosti asi 34 ly a o niečo slabší Castor (α Gem) vzdialený 52 ly.

Blíženci skrývajú aj jednu z najkrajších otvorených hviezdokôp M35 (NGC 2168). Jej jasnosť 5,3 mag. nám ju umožní ľahko nájsť v západnej časti súhvezdia. Obsahuje asi 2500 hviezd, z ktorých však uvidíme asi len desatinu. Je od nás vzdialená necelých 2800 ly. Východným smerom od Blížencov nájdeme aj málo výrazné zvieratníkové súhvezdie Rak (Cancer), so známou a už aj voľným okom rozoznateľnou otvorenou hviezdokopou Jasličky - M44 (NGC 2632). "Hmlistý obláčik" nám triéder zmení na krásnu hviezdokopu, v ktorej napočítame do 50 hviezd. V skutočnosti ich však obsahuje oveľa viac. Jasličky sú od nás vzdialené 577 ly.

Prehliadku zimných súhvezdí zakončíme pohľadom do okolia zenitu, kde objavíme súhvezdie Povozník (Auriga). Najjasnejšou hviezdou je Capella (α Aur) - jedna z najjasnejších hviezd na oblohe vôbec, z ktorej k nám svetlo letí 42 rokov. V Povozníkovi sa môžeme zastaviť pri troch pekných otvorených hviezdokopách, nachádzajúcich sa blízko seba. Na hviezdy bohatá M 36 (NGC 1960) s jasnosťou 6,3 mag. je od nás vzdialená asi 4240 ly. Druhou a približne rovnako vzdialenou je M 38 (NGC 1912) s o niečo menšou jasnosťou asi 7,0 mag. Najvzdialenejšou z trojice je M 37 (NGC 2099), z ktorej k nám svetlo doletí za trochu viac ako štyri a pol tisíca rokov. V zime nájdeme v našich zemepisných šírkach nad obzorom aj súhvezdia Rydlo (Caelum), Holubica (Columba), Výveva (Antlia), Kompas (Pyxis) a Korma (Puppis), tie sú však už neoddetliteľnou súčasťou južnej oblohy.

Čaro zimnej oblohy zvýrazňuje zvýšený počet jasných hviezd. Tie najjasnejšie tvoria tzv. zimný mnohouholník - v poradí Sírius, Rigel (ß Ori), Aldebaran, Capella, Castor a Procyon. Uprostred tohoto nápadného geometrického útvaru žiari jasne načervenalý Betelgeuse (α Ori).

Ak teda budete mať nad hlavou tmavú oblohu, zima s mrazom vás neodradí a počasie dovolí, pomôže vám v objavovaní krás oblohy v tomto ročnom období aj orientačná mapka.