Maximilián Hell (I.) - Mladosť a obdobie štúdia
Tomáš Dobrovodský - 2012-04-11



14. apríla 2012 si pripomíname 220 rokov od smrti Maximiliána Hella. Nášho rodáka, ktorý sa veľkými písmenami zapísal do života astronómie 18. storočia v Európe. No a keďže v tomto roku máme možnosť pozorovať aj astronomický úkaz, ktorý Hella najviac preslávil, prinášame vám seriál článkov o živote a diele tohto učenca. V prvej časti to bude pohľad na jeho mladosť, roky štúdia a prvé pôsobiská.


Narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach ako tretí syn z druhého manželstva Mateja Kornela Hella (vtedy 67 ročného).  Bol nadaný a vnímavý chlapec, od detstva sa zaujímal o prírodu a jej javy, mal mimoriadne matematické nadanie. Vyrastal v prostredí, kde neustále prichádzal do styku s počítaním a projektovaním. Otec, hoci už značne starý, pôsobil ešte ako hlavný banský inžinier, nezanedbával ani výchovu svojich synov. Poznatky z prírodných vied, najmä z matematiky a fyziky nadobudol M. Hell od svojho otca.


Banská Štiavnica sa v 18. storočí stáva silným magnetom pre vtedajší vedecký, technický a kultúrny svet, je domovom významných postáv vedy a techniky, ako i mnohých talentovaných mužov praxe, od ktorých záviselo bohatstvo, ktoré sa v Banskej Štiavnici na teritóriu stredoslovenských banských miest získalo.


Základné vzdelanie získal M. Hell na bansko-štiavnickej škole, ktorá bola známa svojimi gramatickými triedami. Z humanitnej triedy, na odporúčanie štiavnických pedagógov poslal M. K. Hell svojho syna na Gymnázium do Banskej Bystrice. Zmysel pre exaktnosť a konštrukčné nadanie nadobudol M. Hell už v rodinnom prostredí, kde láska k technickým a exaktným vedám mali svoje známe tradície. V tom čase cesta k vede bola možná len prostredníctvom jezuitského rádu, a preto mladý Hell rozhodol o svojej budúcnosti už v rannej mladosti – vstúpil do tohto rádu v Trenčíne ako osemnásťročný. V roku 1741 odchádza do Viedne, kde sa popri povinnom filozofickom štúdiu zaoberal aj matematikou, fyzikou a astronómiou. Prednášky z astronómie na viedenskej univerzite počúval u profesora Erasma Fröhlicha. Roku 1745 sa stal asistentom známeho matematika a fyzika tej doby, profesora Jozefa Franza na jezuitskom viedenskom observatóriu. Už v tom istom roku odzneli jeho prvé prednášky z astronómie na viedenskej univerzite. Zároveň sa pripravuje aj na svoje literárne prvotiny. Jeho prvým dielom je latinský preklad talianskeho matematického diela Elementa algebrae Joannis Clrivelli magis illuatrata et novis demonstrationibus et problematibus aucta. Toto dielo neskôr vydal ako samostatnú učebnicu.


V roku 1746 na vlastnú žiadosť odchádza do Levoče, kde pôsobí ako profesor na jezuitskom gymnáziu celé dva roky. Tu vyučoval latinčinu, dejepis, zemepis a neskôr aj matematiku. Počas svojho pôsobenia v Levoči sa ďalej zaoberal astronómiou a banským meračstvom. M. Hell ako profesor mal citlivý prístup nielen ku žiakom, ale aj k miestnemu obyvateľstvu a zanechal v Levoči tie najlepšie dojmy.  V roku 1748 sa vracia do Viedne, aby doštudoval teológiu. Počas štúdia dostal od cisárskeho dvora poverenie preložiť z nemčiny do latinčiny všetky zákony týkajúce sa baníctva. V roku 1751 bol vysvätený za kňaza, no celý svoj život zasvätil vedeckej práci.


Ako kňaz odišiel M. Hell do Banskej Bystrice, aby tam učil na humanitnej škole. Mal blízko do rodnej Banskej Štiavnice a bol v neustálom kontakte s bratom Jozefom Karolom, ktorý tam pôsobil ako strojný inžinier.


V roku 1752 zasahuje M. Hell do astronomického diania aj na území dnešného Slovenska. Poverili ho založením hvezdárne na trnavskej univerzite. Všetky plány a výpočty súvisiace s novostavbou pripravil Hell, samotnú výstavbu však dokončili bez neho, pretože medzičasom odišiel do Kluže v Sedmohradsku, kde mal takisto zriadiť hvezdáreň. Pod jeho vedením hvezdáreň aj postavili. V tomto meste viedol dokonca aj stavbu akademického kolégia. Okrem toho prednášal aj matematiku, už v tom čase venoval pozornosť hľadaniu súvislostí medzi magnetizmom a elektrinou. Trojročné účinkovanie Hella v zmiešanom národnostnom prostredí, kde sa stýkali Rumuni, Nemci, Maďari a Slováci, bolo vyplnené intenzívnou prácou mladého muža stojaceho na vrchole svojich tvorivých síl. Popri organizačnej a dozornej práci pri výstavbe kolégia a hvezdárne, pôsobil ako profesor matematiky, ale súčasne mal na starosti ako katechéta, tamojších novousadlíkov Slovanov a Nemcov, medzi ktorými pôsobil ako kazateľ v slovenskej a nemeckej reči.


Hoci bol M. Hell zavalený prácou, predsa si našiel čas aj na publikačnú činnosť  a v tom čase vydáva niekoľko kníh o matematike, ako aj populárne trojdielne cvičenia z matematiky pod titulom Exercitionen matematicaru. Partes tres. Veľmi cenná je Hellova rozprava o fyzikálnych pokusoch, najmä vzťahu magnetizmu a elektriny.


- pokračovanie onedlho -


 


Autorkou pôvodného textu s názvom "Maximilián Hell - život a jeho dielo" je Doc. RNDr. Elena Ferencová, CSc. Článok bol publikovaný v zborníku referátov zo seminára "Venus Transit 2004", ktorý vydal Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica, str. 54-62.