Zrážka asteroidov pri hviezde NGC 2547-ID8
Marcel Škreka - 2014-09-04

Spitzerov vesmírny ďalekohľad zaznamenal prudké zvýšenie množstva prachu pri mladej hviezde, ktorého príčinou je pravdepodobne zrážka dvoch veľkých asteroidov. Takéto zrážky môžu viesť k vzniku planét.


aster_01.jpg
Umelecká predstava zrážky dvoch veľkých asteroidov pri hviezde NGC 2547-ID8


Vedci pravidelne sledovali hviezdu NGC 2547-ID8, keď medzi augustom 2012 a januárom 2013 sa pri nej objavilo obrovské množstvo čerstvého prachu. Predpokladajú, že vytvorenie veľkého oblaku pozostávajúceho s jemných zrniek prachu mohla spôsobiť vzájomná zrážka dvoch veľkých asteroidov, ktoré sa teraz rozpadajú na kúsky a tie sa pomaly vzďaľujú od hviezdy.


Prachové zvyšky možnej zrážky asteroidov sledoval Spitzer už skôr, no až teraz vedci zosumarizovali potrebné množstvo údajov spred a po zrážke. Naskytla sa tak možnosť vidieť krátky okamih v procese vzniku kamenných - terestriálnych planét (rovnakého typu ako je aj naša Zem).


Kamenné planéty vznikajú z prachového materiálu obiehajúceho okolo hviezdy v protoplanetárnom disku. Tento materiál sa zlepuje do veľkého počtu asteroidov, ktoré do seba narážajú. Hoci pri zrážkach často dochádza k ich zničeniu, niektoré časom narastú na protoplanéty. Asi po 100 milión rokoch dospejú do plnej veľkosti – vznikajú terestriálne planéty. Predpokladá sa, že aj Mesiac vznikol pri zrážke telesa veľkosti Marsu s Protozemou.

Hviezda NGC 2547-ID8 sa nachádza vo vzdialenosti 1200 ly v súhvezdí Plachty a jej vek je len 35 milión rokov. Už predchádzajúce pozorovania zaznamenali zmeny v množstve prachu okolo hviezdy naznačujúce prebiehajúce zrážky asteroidov. V nádeji, že budú svedkami väčšej zrážky, ktorá je kľúčová pri zrode terestrických planét, sledovali astronómovia hviezdu pravidelne od mája 2012.

Prudká zmena nastala žiaľ vtedy, keď Spitzer nemohol hviezdu sledovať, kvôli malej uhlovej vzdialenosti od Slnka. Keď o 5 mesiacov začal Spitzer opäť pozorovať, vedecký tím bol šokovaný.

Vedci neboli len svedkami toho, čo vyzeralo ako trosky veľkej zrážky, ale mohli sledovať vývoj ako oblak slabol. V dôsledku sekundárnych zrážok sa zrná prachu stále zmenšovali a rozptyľovali smerom od hviezdy.

Hustý prachový oblak teraz obieha okolo hviezdy v oblasti, kde sa formujú kamenné planéty. Pri sledovaní okolia hviezdy sa mení prijímaný signál v závislosti od toho, ako je oblak práve orientovaný voči Zemi.

Vedecký tím bude aj naďalej sledovať vývoj oblaku, z čoho bude možné vypočítať, ako často dochádza k podobným zrážkam. Ak budú mať vedci šťastie, budú pozorovať aj ďalšiu zrážku.