50 rokov vo vesmíre

  • Tomáš Dobrovodský | 5 Apríl 2011
    Kozmonautika
Štart kozmickej lode Vostok 1 s Jurijom Gagarinom na palube. Zdroj: NASA
12. apríla 2011 uplynie už 50 rokov, odkedy človek po prvý krát vstúpil na obežnú dráhu Zeme. Prvý komu sa to podarilo bol mladý sovietsky letec Jurij Alexejevič Gagarin. Tejto významnej udalosti a nevšednému počinu v ľudských dejinách sú tak venované aj nasledujúce riadky.

Na začiatku 60-tych rokov 20. storočia, v čase zúriacej studenej vojny medzi dvoma hlavnými svetovými mocnosťami, sa postupne posúvali preteky v dobývaní vesmíru k možnosti vyslať prvého človeka na obežnú dráhu Zeme.  Na základe pokusov so zvieratami sa predpokladalo, že trénovaný ľudský organizmus štart kozmickej rakety, pobyt v beztiažovom stave a záťaž pri pristátí vydrží. Konštruktérov skôr znepokojovala otázka, či je k dispozícii spoľahlivý nosič, ktorý by človeka dokázal na obežnú dráhu vyniesť a bezpečne dopraviť späť na Zem. Doterajšie štarty boli na oboch stranách predchádzané mnohými nezdarmi a riziko havárie bolo stále veľmi veľké. Pri lete človeka však muselo byť znížené na minimum. Zainteresovaní vedeli, že kto dokáže tento rébus vyriešiť, tomu sa aj pri troche šťastia podarí dostať do vesmíru ako prvému.

Zaujímavou bola tiež otázka výberu vhodných kandidátov. Padlo mnoho návrhov koho do vesmíru poslať, nakoniec však obe súperiace strany nezávisle od seba zvolili skupinu odolných, trénovaných a denno-denne maximálnej záťaži vystavovaných jedincov – stíhacích pilotov.

Američania založili 1. októbra 1958 Národný úrad pre letectvo a vesmír známy aj dnes pod skratkou NASA. Ďalší rok hneď predstavili program letu človeka do vesmíru pod názvom Mercury. Bolo vybraných 7 kandidátov pre prvé lety, ktoré mali uskutočniť dva typy rakiet – vtedy ešte nie dostatočne výkonná Redstone a mohutnejší, avšak nie príliš spoľahlivý Atlas.

Sovietska strana zahalená závojom prísneho utajovania skutočností, taktiež starostlivo vyberala budúcich kozmonautov. Zo širokého výberu niekoľko tisíc stíhačov nakoniec vybrali 6 pilotov. Hlavný konštruktér Koroľjov so svojimi spolupracovníkmi zatiaľ upravoval medzikontinentálnu raketu R-7, ktorá sa mala po príslušných technických úpravách stať nosičom schopným vyniesť človeka na obežnú dráhu. Bola to prvá medzikontinentálna dvojstupňová balistická raketa na kvapalný pohon, ktorá bola po odstránení počiatočných porúch na svoju dobu veľmi spoľahlivá. Všeobecne sa jej hovorilo „Semjorka“ – teda sedmička.

Štyri dni pred štartom vybrala štátna komisia pre prvý let zo šestice trénovaných pilotov 27-ročného Jurija Alexejeviča Gagarina, jeho náhradníkom sa stal German Titov. Pri rovnocennej pripravenosti kozmonautov nakoniec rozhodla Gagarinova povaha, jeho srdečnosť a skromnosť. Zlé jazyky však hovoria, že rozhodujúcim bol hlavne jeho roľnícky pôvod a rusky znejúce meno...

Štart kozmickej lodi Vostok 1 umiestnenej na vrchole nosnej rakety sa uskutočnil 12.apríla 1961 o 06:07 h svetového času (09:07 h moskovského času) z Bajkonuru. Gagarin v nej absolvoval jeden oblet Zeme, ktorý trval 108 minút. Bol to prvý a zároveň najkratší oblet Zeme v histórii kozmonautiky. A práve týchto niekoľko málo minút spolu s dovtedy neznámym sympatickým mladíkom z chudobnej ruskej rodiny, sa natrvalo a nezmazateľne zapísalo do histórie ľudskej civilizácie. Človek vkročil do vesmíru. Let prebiehal pokojne a aj napriek menším problémom pri vstupe do atmosféry, Vostok 1 pristál neďaleko mesta Engels v Saratovskej oblasti.

Nasledujúce obdobie prinieslo Gagarinovi slávu o ktorej sa mnohým ani nesnívalo. Komunistický režim vtedajšieho Sovietskeho zväzu využíval jedinečnú možnosť prezentovať pred svetom úspechy socialistickej techniky a Gagarina vysielal na jednu zahraničnú cestu za druhou. Jeho prvá cesta vôbec viedla do vtedajšieho Československa. Svoj osud ikony sovietskeho režimu nezvládal mladý pilot vždy podľa predstáv vtedajšieho vedenia. Gagarin bol letec a chcel letieť do vesmíru znova. To bolo však neprijateľné pre vtedajšie vedenie, pre ktoré mal prvý človek vo vesmíre omnoho väčšiu cenu na zemi. A tak sa rozhodli neriskovať.

Do jeho osudu však zasiahla nešťastná náhoda. Pri rutinnom cvičnom lete 27. marca 1968 stratil spolu so svojím inštruktorom v kabíne stíhačky MIG-15UTI kontrolu nad strojom a po náraze na zem tragicky zahynul. Jurij Alexejevič však navždy zostal prvým, odvážnym hrdinom, ktorý otvoril cestu ľuďom do vesmíru.

gagarin02.png