50. výročie štartu Skylabu (1/4)

  • Jana Plauchová | 17 Apríl 2023
    Kozmonautika
Prechodová komora a spojovací uzol Skylabu. Zdroj: NASA
Päťdesiate výročia významných letov k Mesiacu máme za sebou. Výročie, ktoré nadväzuje, s nimi však, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, úzko súvisí. Aj tu figurovali kozmické lode Apollo, no plniace iný účel, než na aký boli navrhnuté. Privážali posádky na prvú a jedinú čisto americkú kozmickú stanicu Skylab, ktorá vzlietla 14. mája 1973.

Už roky pred prvými misiami programu Apollo sa začalo uvažovať, čo bude nasledovať po dobytí Mesiaca. Objavil sa zaujímavý návrh použiť na stavbu prvého amerického vesmírneho laboratória horný stupeň rakety Saturn 1B alebo Saturn V. Podľa pôvodných predstáv malo ísť o stupeň, v ktorom bude počas štartu palivo, po jeho vyhorení zostane na orbite a priamo na obežnej dráhe dôjde k jeho prestavbe na kozmickú stanicu. Prestavbu by zabezpečili astronauti v skafandroch, ktorí by do tohto dutého valca vstúpili. Proti tomu však začali protestovať samotní astronauti – veď práca v priestoroch, kde sa môžu vyskytovať zvyšky vodíku, paliva rakety, by bola veľmi nebezpečná. Navyše by to celé bolo na svoju dobu mimoriadne technicky náročné. Čoraz väčšiu podporu preto získaval návrh, podľa ktorého by sa raketový stupeň premenil na kozmickú stanicu už kompletne na Zemi a bol vypustený ako hotové dielo. Veľkú podporu tento nápad získal, keď sa George Mueller, jeden z vrchných predstaviteľov NASA a zástanca myšlienky prestavať prázdny stupeň rakety na laboratórium až na orbite, nechal v skafandri ponoriť do bazéna. Tu si vyskúšal simuláciu práce v stave beztiaže. Presvedčil sa o tom, že je veľmi náročná až nezvládnuteľná.

Finálny koncept stanice, ktorá odštartuje zo Zeme plne vybavená, bol predstavený 18. 7. 1969, iba pár dní pred pristátím prvých ľudí na Mesiaci. S tým prišlo aj rozhodnutie, že stanica poletí na rakete Saturn V. 17. februára 1970 sa zverejnil aj názov projektu, „Skylab“ ako skratka z „Laboratory in the Sky (laboratórium na oblohe)“.

Postavili sa dva exempláre stanice, jeden hlavný, jeden záložný. Prebiehala príprava a výcvik posádok, pričom nechýbal ani nácvik takých procedúr ako trhanie zubov (na živom pacientovi). V rámci príprav NASA nechala v roku 1972 vyše dvoch mesiacov trojicu mužov uzavretých v komore, kde bol rovnaký tlak ako v Skylabe – tretina zemskej atmosféry. Pred zadusením astronautov chránila skutočnosť, že atmosféru tvoril čistý kyslík. V tejto komore simulovali nadchádzajúcu misiu a plnili rovnaké úlohy ako vo vesmíre. Počas ich pobytu v tejto komore sa výstavba Skylabu dokončila a laboratórium putovalo do Kennedyho vesmírneho strediska.

Hotový Skylab bol až do deväťdesiatych rokov najväčšou kozmickou stanicou sveta vôbec. Mal vnútorný objem 354 m3  a na dĺžku meral 25,1 metrov. V porovnaní s maličkými schránkami dovtedajších kozmických lodí a prvých Saľutov bol impozantný. Pri štarte vážil takmer 90 ton. Astronauti vnútri využívali priestory bývalej nádrže na kvapalný vodík. Do menšej bývalej nádrže na kvapalný kyslík sa ukladal odpad a nachádzali sa tam tiež nádrže s kvapalným dusíkom, ktorý zaisťoval orientáciu stanice v priestore. Časť pre posádku bola rozdelená mrežou na dve „poschodia“, z ktorých jedno bolo prevažne obytné a druhé pracovné. Nachádzala sa na nej dokonca aj sprcha, hoci jej používanie sa ukázalo ako veľmi pracné a zdĺhavé.

Stanica mala ako prvé teleso v histórii americkej pilotovanej kozmonautiky čerpať energiu zo Slnka. Na to jej mali slúžiť dve rozkladacie deväťmetrové krídla solárnych panelov. Skylab bol obalený do protimeteorického štítu, ktorý sa mal do funkčného stavu, podobne ako solárne panely, roztiahnuť až na orbite. Tento štít zároveň slúžil ako ochrana pred slnečným žiarením. Na stanicu prisadala tiež prechodová komora a sústava ďalekohľadov ATM, ktorých hlavným objektom pozorovania malo byť Slnko. Presnú orientáciu udržiavala sústava silových zotrvačníkov, tak ako oveľa neskôr aj na Hubblovom vesmírnom ďalekohľade. Energiu pre tieto zotrvačníky zabezpečovala vlastná sústava solárnych panelov usporiadaná do kríža. Nesmel chýbať ani spojovací uzol pre lode Apollo. Skylab mal dokonca tieto uzly dva, jeden hlavný, jeden záložný. Rádiové spojenie stanice s riadiacim strediskom nebolo nepretržité, lebo v tej dobe na to chýbali spojovacie družice. Astronauti mohli hovoriť so svojimi nadriadenými len pri prelete nad Houstonom alebo nad niektorou zo sledovacích staníc. Plánovaná dĺžka misie bola jeden rok.

Pokračovanie

Galéria obrázkov k článku

Príprava interiéru Skylabu, v popredí ergometer (stacionárny bicykel). Zdroj: NASA
Nepraktická sprcha Skylabu pri používaní. Zdroj: NASA
Sústava slnečných ďalekohľadov ATM a solárne panely pre ich zotrvačníky usporiadané do kríža. Zdroj: NASA
Záložný exemplár Skylab B umiestnený v múzeu. Zdroj: NASA