Miest so skutočne tmavou oblohou v stredej Európe ubúda

Ku koncu minulého storočia sa ľudstvo muselo začať konfrontovať s mnohými nepriaznivými dôsledkami svojej činnosti na prostredie, v ktorom žije a aj na ľudský život samotný. Dôsledky znečistenia životného prostredia najrôznejším odpadom sú každému zjavné na prvý pohľad. O zamorovaní ovzdušia exhalátmi už tiež málokto pochybuje. Svetelné znečistenie – teda nezmyselné a nadbytočné svietenie umelým svetlom počas noci - sa môže zdať na prvý pohľad neškodné. Vplýva však na zdravie a kvalitu ľudského života omnoho viac, než by sme mohli predpokladať.

Pri prechádzke osvetlenými nočnými ulicami našich miest si ani neuvedomujeme kam všade svetlo z verejného osvetlenia svieti. Až keď sa ocitneme na nočnej prechádzke niekde v blízkosti menších či väčších sídiel zbadáme, že obloha nad nimi je ožiarená svetelným závojom, cez ktorý ťažko vidieť aj tie najjasnejšie hviezdy.

Na fenomén svetelného znečistenia pred časom upozornili najmä astronómovia, ktorým svetlo rozptýlené nad hlavami znemožňuje zamieriť ďalekohľady na objekty nočnej oblohy. Postupne sme si však uvedomili, že umelé svetlo zalieva naše životné prostredie často zbytočne a neefektívne aj z iných hľadísk.

Astronómovia sa za svojimi vedeckými či amatérskymi pozorovaniami vyberajú na miesta, kde oblohu neruší svetlo, v ktorom sa navyše rozptyľuje prach a exhaláty vznášajúce sa nad veľkými aglomeráciami. Veľké vedecké observatória sa nachádzajú v lokalitách dostatočne vzdialených od husto osídlených oblastí, nad ktorými je priezračná atmosféra, nadšenci ale aj pozorovatelia z verejných hvezdární odchádzajú na expedície čo najďalej od osvetlených oblastí. V mestách, v ktorých sa nachádzajú verejné observatóriá bojujú so svetelným „smogom“ používaním filtrov k ďalekohľadom, ktoré aspoň sčasti dokážu nežiaduci svetelný jas eliminovať.

Ďalšie nepriaznivé dôsledky nadmerne a neefektívne osvetlených sídiel sú však už menej odťažité od nášho každodenného života. Pouličné lampy často počas noci svietia do okien aj tých najvyšších poschodí okolitých domov. Oslňujú chodcov či vodičov na uliciach, nehovoriac o vysvietených bilbordoch vedľa ciest a diaľnic, čo vedie k zvyšovaniu rizika dopravných nehôd.  V parkoch svietia do korún stromov, v ktorých hniezdia vtáky, ktoré si nemôžu zatiahnuť ani záves či roletu.  

Dostatok tmy počas spánku je pre zdravie ľudského organizmu veľmi dôležitý. Iba tak dokáže produkovať dostatok hormónu melatonínu, ktorý nás chráni pred tvorbou rakovinových buniek. Nekvalitný spánok prispieva k únave, stresu a mnohým psychickým problémom. Nočné svetlo skracuje aj život stromov, prispieva k neprirodzenému správaniu a úhynu nočného hmyzu, ktorý je potravou pre vtáctvo.

Výrobou energie na svetlo, ktoré svieti k oblohe či smerom, kde škodí ľuďom alebo prírode, mrháme značnými finančnými prostriedkami. Navyše produkcia elektriny pre zbytočné svetlo prispieva k zvyšovaniu podielu skleníkových plynov v atmosfére, a tým ku globálnemu otepľovaniu.

Zdá sa, že v niektorých európskych krajinách si už uvedomili, že aj umelé nočné svetlo je výrazným faktorom, ktorý ovplyvňuje životné prostredie, a tak pristúpili k legislatívnej regulácii s cieľom dať jasné pravidlá nočnému svieteniu.  Zákonom na štátnej úrovni je svetelné znečistenie regulované napr. v Slovinsku. Na regionálnej úrovni prísnymi predpismi v talianskej Lombardii či španielskom Katalánsku. V tomto období mnohé mestá na Slovensku stoja pred komplexnou rekonštrukciou verejného osvetlenia. Zostáva len veriť, že takto vynaložené nemalé financie poslúžia k tomu, aby sa vďaka dobrému umiestneniu, tvaru a smerovaniu pouličných lámp zamedzilo zbytočnému osvetľovaniu nočnej oblohy, ľudských príbytkov a okolitej prírody. 

Tmavá nočná obloha je súčasťou nášho prirodzeného životného prostredia spolu so všetkým ostatným, čo nás na zemi obklopuje. Ľudia k nej odpradávna nakláňali hlavy, aby spoznávali a odhaľovali jej tajomstvá. V súčasnosti je pre mnohé deti tmavé nebo plné hviezd nepoznaným a nedostupným zážitkom. Odhaduje sa, že ak by trend nárastu svetelného znečisťovania pokračoval súčasným tempom, už o 30 rokov by mohla ľuďom na mnohých miestach planéty Zem zmiznúť z dohľadu aj Mliečna cesta.

V rámci prebiehajúceho Medzinárodného roku astronómie (IAY 2009), vyhláseného Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU), sú kľúčovými aj aktivity spojené s  ochranou svetového dedičstva tmavej oblohy. Prostredníctvom šírenia podrobných informácií na internete, meraním svetelného znečistenia pomocou prístrojov, organizovaním fotosúťaží či verejných prednášok sa astronómovia usilujú osloviť čo najširšiu verejnosť, aby napomohla k vytvoreniu účinného tlaku na kompetentných predstaviteľov verejnej správy, ktorí môžu svojimi rozumnými rozhodnutiami výrazne prispieť k tomu, aby sme pokojne zaspávali v skutočnej tme alebo sa počas prechádzok večernou prírodou mohli kochať krásou hviezdami posiatej nočnej oblohy.

Krátke zamyslenie k téme nájdete aj v tomto filme.






(zdroj:www.svetelneznecistenie.sk)