Malé exoplanéty zložené z veľkej časti z vody môžu byť pohlcované ich mŕtvou materskou hviezdou, akej hovoríme biely trpaslík. Zistili to vedci podľa výkyvov prítomnosti atómov vodíka v atmosfére bieleho trpaslíka, inak bohatej na hélium. Môže to byť dôkaz prítomnosti vody v planetárnych telesách krúžiacich okolo iných hviezd.

Biely trpaslík, ktorého sa daný objav týka menom GD 362 sa nachádza vo vzdialenosti 150 ly v súhvezdí Herkules. V povedomí je od roku 2004, keď bolo v jeho atmosfére objavené nezvyčajné množstvo ťažkých prvkov. Nasledujúci rok nasledoval objav asteroidálneho pásu krúžiaceho okolo hviezdy.

Existencii takéhoto prstenca ľahšie porozumieme, keď uvážime, čo to vlastne biely trpaslík je: posledné vývojové štádium Slnku podobnej hviezdy, v ktorej jadre sa vyčerpajú zásoby vodíkového paliva. Hviezda sa vtedy nafúkne a vzniká červený obor, ktorý následne odvrhne vodíkovú obálku a zostane len obnažené horúce héliové jadro známe aj ako héliový biely trpaslík. Počas fázy červeného obra hviezda pohltí najvnútornejšie planéty a naruší dráhy zvyšných telies. Takže to, čo vidíme v systéme GD 362 je mŕtva slnečná sústava.

Predpokladá sa, že nadmerné množstvo ťažkých prvkov v atmosfére GD 362 pochádza z väčších kamenných asteroidov, ktoré boli vtiahnuté gravitáciou bieleho trpaslíka. Nové pozorovania ďalekohľadmi XMM-Newton a Spitzer však zistili aj nadmernú koncentráciu vodíka.

Množstvo pozorovaného vodíka dosahovalo niekoľkých stotín hmotnosti Zeme. Vodík sa sem mohol dostať niekoľkými spôsobmi:

1, Teleso o hmotnosti Jupiterovho mesiaca Callisto až Marsu (1/50 - 1/10 MZeme) bolo roztrhané gravitačnou silou bieleho trpaslíka a jeho zvyšky skonzumované mŕtvou hviezdou. Takéto teleso môže byť zložené aj z 50% z vody, ktorá je zdrojom vodíka.

2, Iným kandidátom je Marsu podobná planéta so suchým povrchom, ale veľkými zásobami podzemnej vody. Ak by sa aj na povrchu takejto planéty pôvodne nachádzala voda, všetka by sa počas fázy červeného obra vyparila.

3, Ďalšou možnosťou je, že s bielym trpaslíkom sa zrazila približne stovka asteroidov veľkosti trpasličej planéty Ceres. Obsahuje ale napr. Slnečná sústava dané množstvo takto veľkých telies? Spoločne by totiž mali väčšiu hmotnosť ako všetky asteroidy v Hlavnom páse planétok dohromady. Je ale známe, že v okolí iných hviezd sú omnoho mohutnejšie asteroidálne pásy ako napr. pri hviezde Zeta Leporis s 200 krát hmotnejším diskom asteroidov.

K overeniu všetkých možností je potrebné zistiť, či pozorovaný nadbytok vodíka má svoj pôvod v jednom, alebo viacerých zdrojoch. Ak by pochádzal z jedného, bol by to jednoznačný dôkaz, že vodou pokryté extrasolárne planéty sa nachádzajú aj pri mŕtvych hviezdach a obzor pre astronómov hľadajúcich obývateľné planéty by sa opäť rozšíril.



(zdroj:astronomynow.com)