Slnko putovalo do vonkajších častí Galaxie vďaka gravitačnej interakcii medzi špirálovým diskom Galaxie s jej centrálnou priečkou, prechádzajúcou jadrom Galaxie.

Dnes vieme, že naša Galaxia patrí do skupiny špirálových galaxií s priečkou. Priečka je dlhá 27 000 ly (svetelných rokov). V nej prúdia hviezdy a plyn z jednej strany galaxie na druhú a občas aj do obrej čiernej diery nachádzajúcej sa v samotnom strede galaxie. Astronómovia zistili, že centrálna priečka ovplyvňuje dráhy hviezd v disku, vrátane nášho Slnka, v dôsledku čoho sa hviezdy medzi sebou premiešavajú. Tento proces známy ako radiálna migrácia je známy už dlhšie, (z chemického zloženia Slnka vyplýva, že vzniklo tisíce svetelných rokov bližšie k centru Galaxie) no doposiaľ sa nepodarilo presvedčivo vysvetliť, prečo sa tak deje.

Astronómovia to pripisujú rezonanciám medzi priečkou a diskom. V istých vzdialenostiach od centra galaxie je perióda radiálnych oscilácií (ako ďaleko alebo blízko k centru galaxie sa hviezda na svojej dráhe dostane) totožná s rotačnou periódou priečky a disku. Hviezdy na rezonančných dráhach sú navyše gravitačne odtláčané zo svojich dráh a migrujú cez špirálové ramená.

Dôkazmi teórie radiálnej migrácie sú pozorovania iných galaxií s priečkou, z ktorých všetky vykazujú hladké rozloženie chemického zloženia hviezd v rámci ich špirálových ramien. Najdôležitejší dôsledok pochopenia evolúcie galaxií je fakt, že priečka a disk sú oveľa tesnejšie prepojené, ako sa na prvý pohľad zdá.



(zdroj:www.astronomynow.com)