Hľadanie obývateľných planét okolo iných hviezd sa posunulo dopredu paradoxne tým, že sme začali pozorovať našu vlastnú planétu. Na otestovanie, či vôbec budeme schopný detegovať oceány na exoplanétach, použili vedci k pozorovaniu Zeme sondu Deep Impact. Je to tak, ako keby sme boli mimozemšťania dívajúci sa na našu Zem prístrojmi, akými môžeme disponovať už do desiatich rokov.

Sonda Deep Impact splnila svoj cieľ v júli 2005 vystrelením 300 kg medeného projektilu do kométy 9P/Tempel 1, pri ktorom skúmla vyvrhnutý materiál z jadra kométy. Keďže sonde ešte ostalo palivo, vedci jej pridelili ďalšie úlohy. Začiatkom tohto roka začala pri niekoľkých hviezdach sledovať zmeny vo svetle hviezdy, spôsobené prechodom exoplanéty popred jej disk.

Sonda teraz otočila svoje kamery späť k Zemi a sleduje našu planétu na siedmych vlnových dĺžkach vo viditeľnom svetle. Ako Zem rotuje, sonda sníma rôzne polohy mrakov, oceánov a kontinentov. To sa prejavuje v drobných zmenách intenzít jednotlivých vlnových dĺžok. Najbadateľnejšie zmeny sú v modrej (oceány) a červenej (kontinenty) farbe, pričom ich periodicita bola potvrdená porovnaním s mapou Zeme.

Počas minulého roka zhotovili astronómovia prvé snímky exoplanét, ale každá z nich je horúci plynný obor na dráhe veľmi vzdialenej od materskej hviezdy. Medzitým Spitzerov vesmírny ďalekohľad zaznamenal variácie teploty povrchu týchto planét. Do 10 rokov by mali byť prístroje dostatočne citlivé na skúmanie kamenných planét, nachádzajúcich sa v obývateľných zónach (kde sa voda vyskytuje v kvapalnom skupenstve) svojich materských hviezd. Snímky budú mať veľkosť pár pixlov, ale nepatrné odchýlky vo farbe planét vplyvom ich rotácie by sa mali dať pozorovať. Na základe týchto pozorovaní budeme schopný zistiť prítomnosť oceánov na povrchu planéty.



(zdroj:astronomynow.com)