Nová analýza desaťročia starých údajov z vesmírnej sondy Magellan možno odhalila známky čerstvých lávových prúdov, ktoré sa na povrchu Venuše vyskytovali v rokoch 1990 až 1992.

Napriek tomu, že Venuša je takmer rovnako veľká ako naša planéta, dlho sa považovala za geologicky mŕtvu. Boli však aj vedci, ktorí predpokladali, že blízke dvojča Zeme by malo mať porovnateľnú úroveň vnútorného tepla potrebného pre javy ako sú napríklad sopky a zemetrasenia.

Minulý rok vedci oznámili, že v údajoch z Magellanu spozorovali sopečný otvor, ktorý mení tvar a potenciálne z neho tečie láva, čo bol prvý definitívny dôkaz takejto aktivity na tomto telese.

Nová práca sa uberá cestou a hľadá stopy vulkanizmu na rozsiahlom povrchu Venuše, ktorý je trikrát väčší ako plocha suchej zeme na Zemi. Na západných svahoch Sif Mons - veľkej štítovej sopke a Niobe Planitia - plochej oblasti posiatej sopečnými prieduchmi radarové snímky Magellanu ukázali dlhé kľukaté "rysy", ktoré sa objavili medzi dvoma preletmi sondy nad planétou.

Planetárny vedec David Sulcanese z DAnnunziovej univerzity v talianskom Chieti-Pescara a jeho kolegovia zvažovali možnosť, že ide o akési artefakty v radarových údajoch alebo o dôsledok napríklad zosuvov pôdy. "Rysy" kopírovali miestnu topografiu, čo naznačuje, že sa skutočne rozlievali po povrchu Venuše a vyskytovali sa v pomerne rovných oblastiach, kde by sa zosuvy pôdy nepredpokladali.

Vedcom sa možno  presvedčivo podarilo ukázať, že v týchto dvoch prípadoch sa zmeny v tom, ako povrch vyzerá na radare dajú najlepšie vysvetľujú tým, že tam boli skutočne lávové prúdy.

Relatívne nízke rozlíšenie snímok zo sondy Magellan a obrovská rozloha Venuše znamenajú, že bolo potrebné vynaložiť veľké úsilie na odhalenie týchto niekoľkých známok aktívneho vulkanizmu. Vedci ale predpokladajú, že nie sú jediné. Pokiaľ by bolo na prehľadávanie povrchu viac ľudí, pravdepodobne by sa takýchto náznakov vulkanickej činnosti našlo oveľa viac.

Vedci pracujúci na týchto údajoch sa zhodli v tom, že Venuša by v súčasnosti mohla mať rovnakú vulkanickú aktivitu ako Zem. Sondy DAVINCI a VERITAS obe z dielne americkej NASA, ktorých štart sa očakáva v budúcom desaťročí, budú mapovať povrch Venuše oveľa detailnejšie, čo uľahčí odhalenie toho, či táto horúca planéta je stále aktívna.