Predštartovné prípravy

Asi nie je pre čitateľov nijakým prekvapením, že dlho očakávaný návrat ľudí do blízkosti Mesiaca prebehol v prvej tretine apríla 2026. Odpočítavanie sa rozbehlo 30. marca 2026 a nezrušilo sa. Štart sa oneskoril iba o 9 minút oproti pôvodnému plánu. Raketa SLS s kozmickou loďou Orion tak vzlietla z Kennedyho vesmírneho strediska 2. apríla o 00:35 SELČ (v USA bol ešte podvečer 1. apríla). Najprv došlo k odhodeniu bočných motorov konštrukčne vychádzajúcich z motorov raketoplánu SRB, nasledovalo oddelenie záchrannej veže a napokon oddelenie spodného stupňa vychádzajúceho zase z konštrukcie nádrží ET a hlavných motorov raketoplánu. Nosič pracoval bezchybne. Zhruba hodinu a trištvrte po štarte vyniesol loď na očakávanú, vysoko eliptickú obežnú dráhu okolo Zeme. Jej apogeum sa nachádzalo až vo výške 70 000 km, čiže dvakrát vyššie, ako je výška, v ktorej obiehajú geostacionárne družice. Jeden oblet Zeme po takejto výstrednej dráhe trval takmer celý deň. Kozmická loď Orion po vzlete úspešne rozvinula svoje solárne panely – prvok, ktorým sa na prvý pohľad najvýraznejšie odlišovala od lodí Apollo. Tie totiž (ako ani žiadne iné americké kozmické lode) solárne panely nemali a elektrickú energiu im dodávali batérie.

Počas prvého dňa letu posádka skúšala priblíženie k svojmu odhodenému vrchnému raketovému stupňu ICPS. Išlo o prípravu na spájanie sa so zatiaľ neexistujúcim lunárnym modulom. Keďže let na zemskej orbite prebiehal bez väčších problémov – hnevala len pokazená toaleta – 3. apríla Orion vykonal manéver TLI (Translunar injection). Na takmer šesť minút zažihol svoj najväčší raketový motor, ktorý ho poslal na dráhu k Mesiacu. Takýto manéver prebehol po prvý raz od roku 1972 a spôsobil, že Orion obletel Mesiac. Loď letela po tzv. dráhe voľného návratu, ktorá ju mala pomocou gravitácie Mesiaca samovoľne vrátiť k Zemi.

4. apríla došlo k vypusteniu štvorice cubesatov, ktoré štartovali spolu s Orionom v hornom raketovom stupni ICPS. Posádka v kozmickej lodi sa zatiaľ začala pripravovať na pozorovanie Mesiaca, cvičila, nacvičovala postupy pri lekárskych zásahoch a testovala núdzový komunikačný systém.

6. apríla Orion vstúpil do Hillovej sféry Mesiaca. Posádka testovala skafander OCSS (Orion Crew Survival System). Začal niekoľkohodinový oblet okolo Mesiaca, v priebehu ktorého došlo k približne 40-minútovému rádiovému zákrytu (medzi Orion a Zem sa dostal Mesiac, ktorý blokoval rádiové signály). Počas neho vo večerných hodinách dosiahla posádka misie Artemis II rekordnú vzdialenosť človeka od Zeme, pretože sa vzdialila až na 406 773 km. Jej druhý rekord spočíval v tom, že Mesiac oblietal súčasne najvyšší počet ľudí v histórii. Astronauti pozorovali počas obletu Mesiac sedem hodín. Okrem Zeme im zakryl aj Slnko a to až na dobu 57 minút. Vznikla tak nádherná snímka zachytávajúca slnečnú korónu, zodiakálne svetlo a tiež popolavý svit Mesiaca.

Spiatočná cesta na Zem bola venovaná ďalším experimentom. Skúšala sa napríklad ochrana posádky pre prípad zvýšenej radiácie, prebiehali aj akcie pre verejnosť a tlačové konferencie. Návrat prebehol po necelých desiatich dňoch. Predchádzalo mu upratovanie kozmickej lode, zmontovanie sedadiel a oblečenie si skafandrov. Pristávanie je pri misiách návratu z Mesiaca rizikovejšie ako pri návrate z nízkej obežnej dráhy. Nielen kvôli vysokej vstupnej rýchlosti do atmosféry, ale aj preto, že na rozdiel od letov na nízku dráhu sa musí podariť na prvý pokus. Nemožno ho odložiť kvôli technickým problémom alebo zlému počasiu na mieste pristátia. Mierne obavy vzbudzovala aj skutočnosť, že pri predošlom nepilotovanom teste nezvládol tepelný štít kabíny zostup práve v ideálnom stave. Do atmosféry vnikla tentoraz kozmická loď rýchlosťou 38 405 km/h. Posádka zažila pri pristávaní preťaženie 3,9 g a šesťminútovú stratu spojenia so Zemou, keď sa kvôli okolitej žeravej plazme nedalo vysielať. Počas pristávania Orion vykonal „žabku“, poskočenie z výšky zhruba 60 km do výšky 80 km vďaka odrazu od zemskej atmosféry. Potom nasledovalo už len definitívne klesanie. Po obnovení spojenia, vo výške 10,5 km, loď odhodila kryt padákov. O 22 sekúnd neskôr, počas ktorých stihla klesnúť do výšky 6,7 km, bola vypustená dvojica menších, stabilizačných padákov na počiatočné zníženie rýchlosti. Vo výške 1,83 km nasledovala trojica hlavných padákov. Orion by dokázal úspešne pristáť aj v prípade, že by sa jeden z nich neroztvoril.

Kozmická loď Integrity bezpečne pristála do vĺn Tichého oceánu pri pobreží San Diega v Kalifornii. Posádka a neskôr aj loď boli vyzdvihnuté na palubu plavidla USS John P. Murth. Astronauti boli v dobrom stave aj nálade.

Ďalšie misie programu Artemis sú preto limitované už len tým, ako rýchlo sa podarí vyrobiť pristávací mesačný modul, aby ho let Artemis III mohol otestoval na zemskej orbite a Artemis IV potom priamo na povrchu Mesiaca...