Z pozemských pozorovaní sme o uhlíkatom asteroide mali mylné predstavy, či informácie. Predpokladali sme, že jeho povrch bude piesčitý. Keď sa však sonda OSIRIS-REx priblížila k telesu, našla povrch pokrytý nebezpečne vyzerajúcimi balvanmi.
Hlbší prieskum sondy ale naznačuje, že tieto balvany sú veľmi krehké. Čo je skvelá správa pre hlavnú časť misie a tým je odber vzoriek a ich následný prenos na Zem v roku 2023. Pokiaľ sú skaly krehké je menšia pravdepodobnosť poškodenia samotnej sondy pri ich prevoze.
Takmer dva roky potom, čo *OSIRIS-REx (NASA) dorazila k asteroidu Bennu, vedci asteroid úplne zmapovali. Tento prvotný obraz skalnatého povrchu Bennu poskytuje informácie o tom, ako pevná je jeho hornina. (Univ. Arizony, Goddard / NASA)
Takýto typ horniny je príliš krehký, aby pri pravdepodobnom uvoľnení z materského asteroidu a následnej ceste priestorom k Zemi, prežil cestu zemskou atmosférou bez toho, aby v nej zhorel. Pokiaľ to tak je, vďaka sonde budeme mať veľmi blízko k tomu, aby sa nám dostal do rúk, druh skaly či horniny, ktorú sme doteraz nevideli.
Tím našiel pomerne jasný kráter s pomenovaním Slávik, z ktorého bolo možné získať vzorku. No stále je riziko, že tieto kúsky skál či balvany by mohli poškodiť systém odberu vzoriek, ktorý bol navrhnutý tak, aby zvládol okruhliaky s priemerom len niekoľko centimetrov.
Od konca apríla do začiatku júna 2019 vedci mapovali spôsob, akým balvany udržiavajú teplo, čo je vodítkom k štruktúre hornín. Hustejšie materiály držia teplo lepšie ako jemnejšie zrná. Ako príklad si predstavme pieskovú pláž, ktorá po západe Slnka veľmi rýchlo vychladne avšak jednotlivé väčšie kamene na pláži a v okolí zostávajú teplé oveľa dlhšie.
Povrchová mapa uhlíkatého asteroidu Bennu ukazuje, kde sa na povrchu tohto asteroidu nachádzajú minerály nasýtené uhlíkom (na mape ich znázorňuje červená farba). Príležitosť analyzovať tieto minerály by mohla pomôcť vedcom zistiť, ako sa uhlík dostal na rannú Zem. (A. Simon a kol. / Science 2020)
Na základe týchto máp sa zdá, že na povrchu nachádzame dva typy kameňov. Tmavšie sfarbené horniny sú krehkejšie a pórovitejšie no a svetlejšie horniny sú silnejšie, hustejšie a menej pórovité. Koniec koncov v porovnaní s meteoritmi z podobných asteroidov, ktoré sa našli na Zemi, sú Bennuove svetlejšie horniny oveľa pórovitejšie a krehkejšie.
Pokiaľ je to tak a horniny sú skutočne tak krehké, pri ich odbere by sa mohli rozpadnúť a tak uľahčiť ich samotný zber, bez rizika poškodenia systému.
Horniny sa tiež zdajú byť popretkávané uhličitanovými žilami, čo naznačuje, že v určitom období svojej minulosti boli tieto horniny súčasťou vodných ložísk. Práve preto bol pre NASA, Bennu ideálnym cieľom misie, pretože pripomína uhlíkovo chondritové meteority, o ktorých vedci predpokladajú, že sú tzv. časovými kapsulami rannej slnečnej sústavy. Podobné vesmírne horniny mohli dodať Zemi a vode organické materiály už pred miliardami rokov.
Zdá sa však, že pórovitejšie horniny Bennu sú v súčasnom sortimente meteoritov odlišné od všetkého, čo sme doteraz našli. Vďaka OSIRIS-REx je dosť pravdepodobné, že nám donesie materiál, ktorý v našich zbierkach chýba.
Pozorovania meteorov preukázali, že vesmírne horniny a prach s menšou hustotou horia v zemskej atmosfére rýchlejšie ako horniny s vyššou hustotou. Stará zaužívaná múdrosť teda pojednávala o tom, že materiál s nízkou hustotou pochádzal z komét a materiál s vyššou hustotou pochádzal z asteroidov. No práve posledné pozorovania aj zo spomínanej sondy Osiris ukazujú, že niektoré horniny s nižšou hustotou majú pôvod v asteroidoch.
Prieskum asteroidu Bennu a jeho vzoriek v laboratóriách na Zemi by nám teda mohol pomôcť vyplniť ďalší kúsok skladačky.
------------------------------------------
*OSIRIS-REx (Origins, SpectralInterpretation, ResourceIdentification,Security, Regolith Explorer) americká kozmická sonda, ktorá štartovala 8. septembra 2016. Misia je zameraná na skúmanie a odber vzoriek z uhlíkatého asteroidu 101955 Bennu. V roku 2023 sa má puzdro s odobranými vzorkami vrátiť späť na Zem, kde bude podľa plánu medzi rokmi 2023 – 2025 detailne skúmané odborníkmi. Vďaka skúmaniu týchto vzoriek sa môžeme dozvedieť viac o vzniku slnečnej sústavy, keďže asteroid pochádza práve z tohto obdobia. Ak bude sonda OSIRIS-REx úspešná, tak to bude prvá americká misia, ktorá privezie na Zem vzorky z asteroidu. 101955 *Bennu (provizórne označenie 1999 RQ36) je uhlíkatý asteroid zo skupiny Apollo, objavený projektom LINEAR, 11. septembra 1999. Je to potenciálne nebezpečný objekt, ktorý má kumulatívnu pravdepodobnosť zasiahnutia Zeme 1:2700 medzi rokmi 2175 a 2199. Asteroid je pomenovaný po Bennuovi, staroegyptskom mytologickom vtákovi spájaným so Slnkom, stvorením a znovuzrodením. 101955 Bennu má stredný priemer 490 m a bol rozsiahle pozorovaný planetárnym radarom Observatória Arecibo a sieťou GoldstoneDeepSpaceNetwork. Hlavným zdrojom informácii o tomto asteroide je OSIRIS-REx, ktorá dorazila 3. decembra 2018 k asteroidu po dvojročnej ceste.
(zdroj:www.sciencenews.org)
NASA/Goddard/University of Arizona
