Asteroid Ryugu (blízkozemský asteroid zo skupiny Apollo, ktorého priemer je približne 880 m. Objavený bol v máji 1999 a v roku 2015 pomenovaný podľa podmorského paláca Ryūgū-jō z japonskej mytológie), je veľmi ľahký a vysoko porézny. Tento pórovitý kus skaly by nám mohol poodhaliť podrobnosti o tom, ako sa formovali planéty.
Planetárny vedec Tatsuaki Okada z Japonskej agentúry pre výskum vesmíru poznamenal, že sa podobá lyofilizovanej káve. (Kávový extrakt sa naleje do veľkých plochých nádob (3x5m) vysokých asi 5 cm. V nich sa nechá zmraziť pri teplote -40°C. Následne sa rozdrví na jemné doštičky, ktoré sa potom vhadzujú do lyofilizačnej vákuovej komory, kde dochádza k odparovaniu vody bez toho, aby prešla kvapalným skupenstvom. Takto sa získa káva charakteristická vzhľadom granulí (malé pevné čiastočky) a vynikajúcimi chuťovými a aromatickými vlastnosťami. Pri tomto spôsobe výroby, ktorý je menej častý, náročnejší a drahší, sa v káve uchová plná aróma a chuť. Výsledkom je 100% káva.)
Ak mali aj na počiatku Slnečnej sústavy protoplanéty rovnakú štruktúru, pravdepodobne prešli vývojom rýchlejšie. Asteroid Ryugu, ktorý je bohatý na uhlík, tak pre nás predstavuje akoby časovú kapsulu, ktorá bola pre nás odložená ešte z čias vzniku našej sústavy. Hayabusha 2 skúmala asteroid od júna 2018 do novembra 2019 a priniesla dve vzorky.
Pozorovaniami sa zistilo, že na povrchu asteroidu dochádza k pravidelným cyklom uvoľňovania tepla, čo je už len krok od odhalenia jeho zloženia a štruktúry. Husté kamene sa zohrievajú pod vplyvom slnečných lúčov pomalšie a poréznejšie povrchy zasa rýchlejšie. Tepelná mapa asteroidu ukazuje, že približne 50% asteroidu tvorí poréznejší materiál. Na povrchu je teda veľa dier a niektoré obrovské balvany sú rovnako deravé a porézne.
Z toho vyplýva, že asteroid Ryugu je len hromada sutín, ktorá ostala po rozpade väčšieho telesa spred 700 miliónov rokov. Nové pozorovania naznačujú že aj hlavná masa, okolo ktorej sa táto sutina v minulosti gravitačne viazala, bola tiež veľmi porézna. Niečo také sa mohlo opakovať aj pri iných asteroidoch a dokonca pri planetesimálach v rannom veku Slnečnej sústavy.
Ak to bude pravda, mohlo by to mať veľké dôsledky na to, ako rýchlo sa planéty tvorili. Planetárni vedci si myslia že skoré obdobie v sústave bolo násilné a rýchle, protoplanéty sa zrážali, bombardovali a rozpadali. Poréznejšie planéty sa po rozpade mohli rýchlejšie znova vytvoriť nabaľovaním materiálu z okolia. Časový plán vývoja planét by tak mohol byť úplne iný, ako si doteraz vedci mysleli. Všetko však ukáže čas a štúdium získaných údajov.
Kozmická loď Hayabusa 2 merala maximálne teploty počas jednej úplnej rotácie okolo asteroidu Ryugu a zistila, že väčšia časť asteroidu ostáva chladná. Modré oblasti na snímke odhaľujú teploty približne 300 kelvinov teda 27 °C (Kelvin je jednotka teploty, ktorá je založená na absolútnej stupnici, ktorá ako začiatok používa absolútnu nulu, teplotu, pri ktorej sa podľa popisu klasickej termodynamiky zastaví všetok pohyb. 1K sa rovná -273,16° C) a žlté miesta majú teplotu okolo 330 kelvinov (57 °C). Iba niekoľko hustých balvanov na povrchu asteroidu (červené miesta na snímke ) dosahuje teplotu 360 kelvinov (87°C). Okada a kol al / Nature 2020
(zdroj:www.sciencenews.org)
Asteroid 162173 Ryugu
