Satelit s označením Kepler 1708 bi má polomer približne 2,6-krát väčší ako Zem a obieha exoplanétu o veľkosti Jupitera, ktorej obeh okolo materskej hviezdy trvá približne dva pozemské roky. Táto materská hviezda podobná Slnku leží vo vzdialenosti približne 5 700 svetelných rokov od Zeme.
Na nájdenie tohto mesiaca vedci museli prejsť databázu viac ako 4 000 exoplanét objavených vesmírnym ďalekohľadom KEPLER, ktorý je už mimo prevádzky. Keďže veľké planéty obiehajúce ďaleko od svojej materskej hviezdy majú s väčšou pravdepodobnosťou mesiace dostatočne veľké na to, aby ich bolo možné odhaliť, astronómovia sa zamerali na podskupinu 70 exoplanét.
Každá z týchto planét je, čo sa týka veľkosti, od polovice priemeru planéty Jupiter až do jeho dvojnásobku. Obeh okolo svojej hviezdy týmto exoplanétam trvá viac ako 400 pozemských dní a ich odhadovaná priemerná povrchová teplota je okolo 300 kelvinov (okolo 27° Celzia), čo je o trochu viac ako na Zemi.
Po ďalšom overovaní faktov, vrátane vylúčenia exoplanét, ktoré nemajú takmer kruhové dráhy (čo spôsobuje, že je menej pravdepodobné, že budú hostiteľmi mesiacov), vedci identifikovali silného kandidáta na exomesiac spôsobom tzv. tranzitu. Rovnako totiž, ako jeho hostiteľská planéta spôsobovala zistiteľné tlmenie svetla materskej hviezdy pri pohybe pred jej diskom, spôsoboval ho aj mesiac.
Objav prvého možného exomesiaca s názvom Kepler 1625 b čelil skepticizmu mnohých vedcov. Preto musia byť obidvaja kandidáti na exomesiac potvrdení ďalšími pozorovaniami inými prístrojmi, ako je napríklad nedávno vypustený vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Nové pozorovania si však budú musieť počkať, pretože ďalší prechod exomesiaca Kepler 1708 bi s jeho planétou popred disk ich materskej hviezdy nastane až 24. marca 2023.
(zdroj:www.sciencenews.org)
Exomesiac Kepler 1708 bi (zeleno-modrá guľa) obieha exoplanétu veľkosti Jupitera, ktorá zasa obieha okolo hviezdy podobnej Slnku vo vzdialenosti približne 5 700 svetelných rokov od Zeme. (Helena Valenzuela Widerströmová)
