Atmosférické "výbuchy" na Venuši

  • Marcel Škreka | 7 Jún 2012
    Slnečná sústava
Proces vzniku HFA. Na Venuši, ktorá nemá magnetické pole interaguje s ionosférou a strháva pritom jej vrchnú časť. Obrázok: NASA/Collinson
Atmosférický “výbuch“ alebo úkaz známy ako HFA (hot flow anomaly) dokáže pri strete s magnetosférou planéty dočasne otočiť smer prúdenia slnečného vetra. Bolo preto prekvapením, keď vedci zaznamenali tento úkaz na Venuši, ktorá magnetické pole nemá.

Zem obklopuje štít magnetosféry, ktorý ju chráni proti slnečnému vetru. Ten ju obyčajne obteká, no občas ňou dokáže preniknúť. V mieste, kde sa riedke oblasti v slnečnom vetre stretávajú s rázovou vlnou (rýchlosť slnečného vetra tu prudko poklesne na podzvukovú), sa môže nahromadiť plazma s teplotou 10 mil. °C. Tá sa postupne hromadí len v určitej ohraničenej oblasti, kde vytvára svoju vlastnú rázovú vlnu. HFA uvoľňujú dosť energie na to, aby mohli rýchlo sa pohybujúce častice slnečného vetra odraziť späť k Slnku.

HFA sa na Zemi vyskytujú asi raz denne a pozorované boli aj na Saturne a pravdepodobne aj na Marse (sonda Mars Global Surveyor pozorovala náznaky HFA, no nemala prístroje, ktoré by jednoznačne dokázali ich prítomnosť). Náznaky HFA boli zaznamenané počas brzdného manévru sondy Messenger pri Venuši. To primälo vedcov prehľadávať dáta sondy Venus express, ktorá je momentálne na obežnej dráhe planéty.

Prechod HFA sondou by sa mal prejaviť ako prudká zmena v údajoch o magnetickom poli v oblasti s nízkou hustotou častíc. Bez prístrojov špecializovaných na detekciu tohto úkazu sa našlo mnoho potenciálnych HFA, no vynikal v nich len 1, ktorý nastal 22.3.2008. 

Celý úkaz sa odohráva veľmi rýchlo. Od jeho vzniku po zasiahnutie sondy Venus Express uplynie približne 5 s. Na Zemi trvajú tieto atmosférické “explózie“ desiatky minút. Rozkmitajú častice, ktoré padajú pozdĺž magnetických siločiar do atmosféry a vytvárajú polárnu žiaru. Môžeme len hádať, ako sa tento efekt prejavuje na planéte bez magnetosféry. HFA sa sformuje pravdepodobne priamo na vrchu ionosféry a narušuje citlivú rovnováhu medzi slnečným vetrom a ionosférou. Možno poháňa silné prúdy častíc do vrchných vrstiev atmosféry, ktoré by však pre jej mohutnosť nemali byť z povrchu pozorovateľné.

Odkedy nové údaje potvrdili, že HFA môžu vznikať aj na planéte bez magnetického poľa, vedci pátrajú po podobných úkazoch na ostatných planétach slnečnej sústavy ako aj mimo nej. Je zaujímavé, že HFA môžu vzniknúť na tak malej prekážke. Ionosféra Venuše je totiž pre slnečný vietor 10 krát menšou prekážkou ako magnetosféra Zeme. Vedci sú len na začiatku odhaľovania mechanizmu interakcie slnečného vetra s telesami slnečnej sústavy. O HFA sa vie len 20 rokov a ktovie, aké zaujímavé tajomstvá ešte čakajú na odhalenie.