Uplynulo už neuveriteľných 40 rokov od chvíle, keď človek vstúpil po prvý krát na povrch iného vesmírneho telesa. Podarilo sa to vďaka projektu Apollo. Ambiciózny program, hnaný dôsledkami studenej vojny, si vytýčil za cieľ dostať ľudí na Mesiac do konca šesťdesiatych rokov 20. storočia
. Desaťtisíce vedcov, inžinierov, technikov a robotníkov pripravovalo kozmické koráby, zatiaľ čo skupina starostlivo vybraných "najlepších z najlepších" usilovne trénovala a do najmenšieho detailu preverovala každý potrebný úkon.Toto obrovské úsilie dosiahlo svoj vrchol 21. júla 1969 okolo 04. hodiny rannej nášho času. To prvý z pozemšťanov, Neil Armstrong, zanechal svoju stopu v oblasti Mora Pokoja na Mesiaci. Projekt Apollo vo svojom jedenástom pokračovaní úspešne naplnil svoj hlavný cieľ. Štart Apolla 11 sa uskutočnil 16. júla 1969 z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Na palube veliteľského modulu Columbia boli okrem veliteľa Neila Armstronga aj pilot lunárneho modulu Buzz Aldrin a pilot veliteľského modulu Michael Collins. Celý let k Mesiacu prebiehal nadmieru pokojne, posádka musela napríklad z plánovaného počtu štyroch korekcií dráhy uskutočniť len jednu. 20. júla 1969 sa na obežnej dráhe Mesiaca oddelil lunárny modul Orol a pristál na povrchu nášho vesmírneho suseda. Pristátie sa vinou vychýlenia od vypočítanej dráhy neobišlo bez problémov a Armstrong s Aldrinom boli nútení riadiť ho manuálne. Astronauti zanechali na mieste pristátia vlajku Spojených štátov a plaketu s nápisom "Tu sa ľudia z planéty Zem prvý raz dotkli nohami Mesiaca. Júl 1969, r.P. Prišli sme v mieri, v mene celého ľudstva." Celkovo strávili na povrchu 21 hodín a 36 minút, z toho asi dve a pol hodiny mimo samotný pristávací modul. Po celý ten čas krúžil osamotený Michael Collins vo veliteľskom module na orbite. 24. júla 1969 sa všetci traja úspešne vrátili na Zem a okamžite sa v očiach svetovej verejnosti stali hrdinami. Zostali nimi až doteraz.
Posádka Apolla 11. Zľava Neil Armstrong, Michael Collins a Buzz Aldrin. Zdroj: NASA
Projekt Apollo pokračoval ešte ďalšími piatimi úspešnými pristátiami, až bol paradoxne hlavne vplyvom veľkých výdavkov na vojnu vo Vietname v roku 1973 zastavený. Celkovo sa k Mesiacu vydalo a jeho odvrátenú stranu na vlastné oči videlo 24 pozemšťanov v deviatich misiách. Z nich presne polovica sa po mesačnom povrchu aj prechádzala. Na Zem dopravili takmer 400 kilogramov vzoriek mesačných hornín. Apollo, aj keď si vyžiadalo životy troch členov posádky (Apollo 1), zostalo až dodnes jedinečným symbolom viery ľudstva vo vlastné schopnosti a praktickou realizáciou jeho veľkého sna - pohľadu na našu modrú planétu z povrchu iného vesmírneho telesa.
Zdroj: NASA