Vysokorýchlostné prúdy plynu z galaxie M 87 spôsobujú, že hviezdy sa menia na novy* a nikto nevie prečo. Intenzívna gravitácia bieleho trpaslíka stláča plyn, ten sa zahrieva a exploduje, ale obe hviezdy tento proces prežijú. V skutočnosti sa v priebehu miliónov rokov tá istá hviezda znovu a znovu mení na novu. Nedávne pozorovania naznačujú, že tieto erupcie vytvorili veľkú a možno aj väčšinu vesmírnych zásob cenného kovu lítia.
Novy vybuchujú v našej galaxii, rovnako ako aj v iných, vrátane obrovskej eliptickej galaxie M 87, ktorej prúd rýchlo sa pohybujúceho plynu poháňa čierna diera v jej strede. Aktuálne údaje z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu ukazujú, že týchto explózií je pozdĺž prúdu plynu v centrálnej časti M 87 nadbytok.
Vedci použili HST na lokalizáciu 135 explózií nov v M 87, ktorých výtrysky boli niekoľko tisíc svetelných rokov dlhé. Samotná galaxia sa nachádza 54 miliónov svetelných rokov od Zeme, v srdci najbližšej kopy galaxií s názvom Panna.
Po identifikácii výbuchov nov vedci zakreslili ich pozície v galaxii. Vyzeralo to, že novy sú prednostne zarovnané s prúdom. Rozdelením galaxie na 10 rovnakých sektorov astronómovia zistili, že pozdĺž výtrysku došlo k 25 výbuchom – oproti iba 10 až 16 v každom z ostatných sektorov galaxie. Šanca, že ide len o štatistickú náhodu, je len asi 0,3 percenta.
Prúd tlačí medzihviezdny plyn na bielych trpaslíkov, čím zvyšuje množstvo materiálu, ktorý sa hromadí na povrchu hviezd. Výsledkom je, že biele trpaslíky vybuchujú častejšie, než by tomu bolo inak a to zodpovedá výskytu výbuchov v miestach pozdĺž výtrysku.
Zdá sa, že samotný prúd nedodáva dostatok plynu alebo žiarenia na vysvetlenie výbuchov. Z nejakého dôvodu dochádza v danom sektore galaxie k týmto výbuchom ale za to, že tam tie novy vznikajú, alebo nie, môže byť zodpovedný aj iný proces.
Vedci plánujú využitie HST na pozorovania ďalších galaxií podobných M 87, aby zistili, či aj tam dochádza k niečomu podobnému.
*Nova je obrovská jadrová explózia zapríčinená prírastkom vodíka na povrchu hviezdy nazývaného biely trpaslík. Keď sa v blízkosti bieleho trpaslíka nachádza iná hviezda, jej vonkajšia atmosféra je odčerpávaná jeho gravitačnou silou. Zachytené plyny sú zložené prevažne z vodíka a hélia. Plyny sú na povrchu bieleho trpaslíka zhustené jeho obrovskou gravitáciou. Počas nasávania ďalšieho materiálu sú tieto plyny stláčané a zahrievané na obrovské teploty. Nakoniec sa tlak a teplota vnútri vodíkovej vrstvy zvýšia natoľko, že spustia jadrovú reakciu, ktorá náhle premení veľké množstvo vodíka na hélium a iné, ťažšie prvky. Obrovské množstvo energie, ktoré sa pri tomto procese uvoľní, vyvrhne ostávajúce plyny preč z povrchu bieleho trpaslíka a vytvorí tak extrémne jasnú, avšak krátkotrvajúcu explóziu svetla. Toto jasné svetlo, ktoré existuje len zopár dní, dalo vzniknúť názvu nova, čo po latinsky znamená "nová"; starovekí astronómovia videli tento úkaz na nočnej oblohe tam, kde predtým nebola žiadna hviezda a verili, že na tom mieste vznikla „nová hviezda“.
(zdroj:www.sciencenews.org)