Ambiciózny a úspešný čínsky mesačný program Chang’e si pripísal ďalšie prvenstvo. Po donesení vzoriek z privrátenej strany Mesiaca sa Čína o to isté pokúsila na odvrátenej strane Mesiaca, o čo sa nikto nikdy predtým nepokúšal. Ostatne, napriek tomu, že Sovietsky zväz poslal na privrátenú stranu Mesiaca prvú sondu vôbec aj prvé diaľkovo ovládané vozidlo, a Spojené štáty zase 12 ľudí, ani jedna z týchto mocností sa nikdy nepokúsila ani len o pristátie na odvrátenej strane. Toto historické prvenstvo získala Čína. Teraz si pripísala ďalšie podobného významu.

Odber vzoriek čínskymi sondami a ich doprava na Zem je zložitejšia a komplexnejšia ako odber a doprava vzoriek v sedemdesiatych rokoch Sovietskym zväzom. Misiu tvorí viacero samostatných častí. Tieto pod názvom Chang’e 6 odštartovali 3. mája 2024 z rampy LC-1 kozmodrómu Wenchang s raketou Dlhý pochod 5. Prvá zverejnená snímka po štarte prekvapila tým, že na palube sondy je aj malý rover.

Po piatich dňoch letu a motorickom manévri sonda Chang’e 6 vstúpila na výrazne eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca s výškou 200 x 8 600 km. Na tejto dráhe sa od hlavnej sondy oddelila malá pakistanská sonda ICUBE-Quamar. Chang’e 6 zotrvala na mesačnej orbite 20 dní, počas ktorých postupne znižovala aposelénium až na dráhu podobnú kruhu vo výške 200 km. Potom došlo k rozdeleniu orbitálnej a pristávacej časti a 2. júna tesne po polnoci nášho času k zostupovej fáze. Pristávací modul vykonal deorbitálny zážih. Vo výške približne 2,5 km nad Mesiacom vykonal úpravu svojej orientácie v priestore a potom pokračoval v zostupe. Vo výške 100 metrov nad povrchom Mesiaca sa na chvíľu zostal vznášať nad povrchom, aby na základe údajov svojich prístrojov vybral najbezpečnejšie miesto na pristátie. Potom hladko dosadol. Išlo len o druhé pristátie na odvrátenej strane Mesiaca a štvrté čínske pristátie na Mesiaci celkove. Nasledovali skúšky systémov a samotný odber vzoriek, ktoré mal modul odobrať aj z povrchu za pomoci lopatky, aj z hĺbky za pomoci vŕtačky. Sonda sa vzorky pokúsila odobrať až z hĺbky dvoch metrov. Rover vyfotografoval modul pri práci na mesačnom povrchu. Po dvoch dňoch strávených na Mesiaci odštartovala vzletová časť pristávacieho modulu a zakotvila na obežnej dráhe okolo Mesiaca. Tam sa 6. júna stretla s orbitálnou časťou sondy a odovzdala vzorky do jej návratového puzdra. Už nepotrebný vzletový modul, ktorý doručil vzorky na orbitálny modul, sa oddelil, vykonal zážih, ktorý ho spomalil a dopadol na mesačný povrch. Orbitálny modul vyčká zhruba dva týždne, kým nenastanú podmienky na optimálnu trajektóriu letu k Zemi. Potom zamieri k Zemi a 25. júna pri prelete okolo nej uvoľní návratové puzdro, ktoré by malo pristáť vo Vnútornom Mongolsku. Orbitálna časť bude v prípade dostatku pohonných hmôt pokračovať predĺženou misiou k bodu L1 medzi Zemou a Slnkom.

V pláne je priniesť až 2 kg vzoriek z mimoriadne zaujímavej oblasti veľkého impaktného krátera Apollo Basin. Útvar nesie meno na počesť programu Apollo a menšie impaktné krátery v ňom po astronautoch, ktorí zahynuli na palube Challengera a Columbie. Náraz asteroidu, ktorý Apollo Basin vytvoril, bol taký obrovský, že na povrch mohol vyniesť spodné časti mesačnej kôry. Vzorky z nej pomôžu rekonštruovať mesačnú minulosť. Preto bola táto oblasť vybraná z približne 50 rozličných kandidátov. Navyše, doterajšie pozorovania tejto oblasti priniesli značne rozporuplné výsledky.

Na misii sa okrem Číny podieľa aj ESA, ktorá na palubu pristávacieho modulu umiestnila tri svoje prístroje. Pri štarte vzletového modulu sa však pravdepodobne jeho pristávacia časť poškodila a ukončila činnosť.