Androméda je slávne súhvezdie, ktoré sa dostalo aj do povedomia širokej verejnosti, napriek tomu, že jeho hviezdy sú len priemerne jasné. V starých mapách sa znázorňuje ako etiópska princezná, zvyčajne s reťazami na rukách, ktorými bola pripútaná ku skale.Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je alfa Sirrah nazývaná aj Alpheratz. Preklad názvu hviezdy Sirrah je „pupok“. Podľa jedného zdroja meno odkazuje na pupok Andromédy, podľa iného však na pupok Pegasa, s ktorým je Androméda spojená. Podľa ďalšieho zdroja má meno Sirrah pôvod v arabskom názve „Al Surrat al Faras“ rovnako ako jeho alternatíva Alpheratz. Ak je to pravda, potom sú Alpheratz a Sirrah pekným príkladom, ako komolením možno dostať z jedného názvu dva veľmi rozdielne výrazy.
Beta Andromedae má názov Mirach. Označenie beta dostala hviezda na základe toho, že je druhá v poradí línie trojice hviezd ťahajúcich sa severovýchodne od Pegasa, nie na základe toho, že by bola slabšia ako alfa. Jej magnitúda je s magnitúdou Sirrah totožná aj na druhom desatinnom mieste. Tesne pri hviezde Mirach sa nachádza slabučká galaxia NGC 404 prezývaná Duch Mirachu. Kuriozitou je, že v mnohých hviezdnych atlasoch nie je zaznačená z dôvodu, že by sa prekrývala s kotúčikom hviezdy Mirach.
Hviezda Mirach (v strede) a jej „duch“ (vľavo hore), v skutočnosti trpasličia galaxia NGC 404. Autor: Stub Mandrel
Epsilon Andromedae je žltý obor s dobou rotácie podobnou slnečnej – 25 dní. Je zvláštny svojím veľmi rýchlym vlastným pohybom voči Slnku, ktorý dosahuje hodnotu až 118 km/s. Jeho obežná dráha okolo jadra Galaxie má tvar výrazne pretiahnutej elipsy. Kým Slnko obieha galaktický stred vo viac-menej stabilnej vzdialenosti 28 000 ly, vzdialenosť epsilon Andromedae od centra sa mení od 14 000 ly po 35 000 ly.
Hviezdu ní Andromedae, tretiu v páse Andromédy, pozorovatelia vyhľadávajú zväčša ako pomôcku na nájdenie uhlovo blízkej galaxie M 31. Je spektroskopickou dvojhviezdou a astronómovia usudzujú, že jej zložky sú k sebe privrátené neustále tou istou stranou podobne ako Pluto s Cháronom. Rýchlosť pohybu tejto dvojhviezdnej sústavy navyše napovedá, že mohla mať pôvodne aj viac zložiek, od ktorých sa nejakým spôsobom odpútala.
Upsilon And je hviezda so štyrmi potvrdenými exoplanétami. Tri z nich boli detegované metódou merania radiálnej rýchlosti materskej hviezdy už v roku 1999, čím patria medzi prvé objavené exoplanéty vôbec.
Nepochybne najzaujímavejším objektom v tomto súhvezdí, ktorý ho tak preslávil, je však galaxia s menom Veľká hmlovina v Androméde označovaná aj ako M 31. Je to najväčšia galaxia v Miestnej skupine galaxií a je zároveň najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom. Je našou najbližšou špirálovou galaxiou, najjasnejšou galaxiou severnej oblohy, najbližšou galaxiou s veľkosťou porovnateľnou s tou našou, najpreskúmanejšou galaxiou hneď po našej, a zároveň to bola po našej Galaxii prvá objavená galaxia. Je pozoruhodná aj tým, že sa nachádza tak blízko galaktického rovníka. Väčšinu galaxií totiž pozorujeme hlavne v okolí galaktických pólov, lebo v nižších galaktických šírkach ich často zatieňuje plyn a prach našej Galaxie. Podľa najnovších výskumov Veľká hmlovina v Androméde vôbec nemusí byť typickou špirálovou galaxiou. Napriek jej obrovskej veľkosti sa napríklad ukazuje, že môže mať menšiu hmotnosť ako Galaxia. Na veľmi dlho exponovaných širokouhlých snímkach M 31 sa objavia aj slabučké hmloviny prekrývajúce M 31. Patria do našej Galaxie a ležia stovky svetelných rokov od nás.
Súhvezdie obsahuje aj otvorenú hviezdokopu NGC 752. Nájsť otvorenú hviezdokopu tak ďaleko od Mliečnej dráhy nie je bežné. V skutočnosti leží asi 600 ly nad rovinou Galaxie. Zrejme vďaka tomu ju galaktické slapové sily doteraz nerozložili na jednotlivé hviezdy a na rozdiel od väčšiny iných otvorených hviezdokôp NGC 752 prekonala už niekoľko obehov okolo jadra Galaxie.
Mapa Andromédy. Autor: Jana Plauchová
Veľká hmlovina v Androméde. Stred je sfarbený do žlta, lebo obsahuje staršie žlté, oranžové a červené hviezdy. Naproti tomu ramená majú výraznú modrú farbu mladých hviezd. Tmavé oblasti sú mračná medzihviezdneho plynu a prachu. Všetky jednotlivé hviezdy v zábere ležia samozrejme omnoho bližšie a patria našej Galaxii. Autor: Adam Evans
