Cefeus, najmenej výrazné súhvezdie zo súhvezdí etiópskej kráľovskej rodiny, leží z opačnej strany Polárky ako Veľký voz. Je význačný hviezdotvornými oblasťami, vďaka čomu obsahuje veľa horúcich, masívnych mladých hviezd, ale aj červených nadobrov, hviezd na sklonku svojho pomerne krátkeho života.
Najjasnejšia hviezda α Alderamin, sa v dôsledku precesie zemskej osi stane okolo roku 7500 polárnou hviezdou. Jej vzdialenosť od severného svetového pólu však bude zhruba tri stupne. Bude preto oveľa nepresnejším ukazovateľom severu, ako je dnes Polárka. Ďalšie hviezdy Cefea, ktoré sa dočasne stanú polárnymi hviezdami, sú gama (Alrai), HR 1107 Cephei, HR 306 Cephei, HR 8938 Cephei a OV Cephei. Pozoruhodná je tiež vysoká rotačná rýchlosť Alderaminu – na rovníku dosahuje až 246 km/s, pričom jednu otočku absolvuje za pol dňa. Pre porovnanie, Slnku trvá jedno otočenie sa okolo osi približne mesiac.
Hviezda β sa nazýva Alphirk, a jej názov sa prekladá rozlične. Môže značiť „stádo oviec“, ale aj „temeno“. Pravdepodobne sa blíži ku koncu života, ktorý bude mať podobu supernovy. Alphirk má dvoch hviezdnych sprievodcov. Keď hlavná zložka exploduje ako supernova, to, čo po nej zostane, už pravdepodobne sprievodcov na obežnej dráhe okolo seba neudrží. Obe hviezdy sa tak zrejme stanú voľnými a budú osamotene putovať Galaxiou.
Bezmenná hviezda δ Cephei je jednou z prvých objavených premenných hviezd. Jej premennosť si po prvýkrát všimol v roku 1784 mladý, len 19-ročný hluchonemý amatérsky astronóm John Goodricke. Príčinou zmien jasnosti je pulzovanie hviezdy. V blízkosti δ Cephei rozoznáme už s použitím malého ďalekohľadu v odstupe 41″ hviezdičku nápadne modravej farby. Z planéty obiehajúcej sprievodcu musí byť na pulzovanie hlavnej zložky fascinujúci pohľad, ktorý však ale nemá kto oceniť, lebo obe hviezdy sú príliš mladé na to, aby sa na ich prípadných planétach vyvinul život.
Ďalšia premenná hviezda v tomto súhvezdí je μ, Erakis. Má intenzívne sýtooranžové až červené sfarbenie a preto sa jej hovorí Granátová hviezda. Hviezda je síce červený nadobor, no na jej intenzívnom sfarbení sa podieľa aj medzihviezdny prach ležiaci medzi ňou a nami. Ten jej zároveň uberá z jasnosti jeden a pol magnitúdy. Napriek tomu Erakis patrí medzi najjasnejšie polopravidelné premenné hviezdy. Tak ako väčšina hviezdnych nadobrov, aj Erakis je nestabilná hviezda, ktorá zväčšuje a zmenšuje svoj priemer. Erakis je nielen jednou z najžiarivejších, ale aj z najväčších známych hviezd. Keby sme ju umiestnili do stredu slnečnej sústavy, pohltila by všetky planéty až po Jupiter. Ešte väčšia je však jedna zo zložiek dvojhviezdy VV Cephei – v slnečnej sústave by jeho povrch by siahal takmer po obežnú dráhu Saturna. VV Cephei so svojím sprievodcom tvoria zákrytovú dvojhviezdu. Nadobria zložka je taká obrovská, že menšia hviezda za ňou zostáva v zákryte plných 250 dní.
Hmlovina NGC 7023 s menom Kosatec či Iris patrí medzi najjasnejšie reflexné hmloviny vôbec. Má 7 magnitúd a je dobre viditeľná na tmavej oblohe. Osvetľuje ju mladá centrálna hviezda, ktorej vek sa odhaduje len na 5 000 rokov. Hmlovina je zvyškom hmoty, z ktorej vznikala hviezda. Centrálne filamenty hmloviny však svietia vlastným slabým červeným svetlom, pretože prachové zrná majú nielen schopnosť odrážať svetlo hviezdy, ale tiež premieňať jej ultrafialové žiarenie na viditeľné svetlo v červenej oblasti spektra. Podľa infračervených pozorovaní môže hmlovina Iris obsahovať komplexné polycyklické aromatické uhľovodíkové molekuly.
Mapa súhvezdia Cefeus. Autor: Jana Plauchová
Hmlovina NGC 7023 – Kosatec. Meno dostala podľa svojho symetrického vzhľadu a dominujúcej modrej farby. Kredit: Adam Block/Mount Lemmon SkyCenter/University of Arizona
