Drak, súhvezdie vinúce sa medzi dvojicou Medveďov, je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Sú pre neho príznačné dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy – obsahuje ich mnoho. Známy je tiež prítomnosťou pólu ekliptiky.
Hviezda označená ako α nie je jeho najjasnejšia, ale najznámejšia. Nazýva sa Thuban a pred 5 000 rokmi bola Severkou. V jej blízkosti ležal totiž v tých časoch severný svetový pól, ktorý sa neskôr dôsledkom precesie presunul k Polárke. Vtedy začínali Egypťania stavať pyramídy. Thuban bol vraj stále viditeľný priezorom Chufuovej pyramídy.
Najjasnejšou hviezdou je γ Etamin alebo Eltanin a za ním nasleduje β Rastaban. Tieto dve hviezdy majú napriek rozdielnosti názvu pôvod v tom istom arabskom výraze značiacom „hlava draka“. Táto dvojica skutočne tvorí v obraze Draka jeho hlavu.
ζ Draconis sa označuje ako Nodus Primus alebo Aldibah či Al Dhibain Posterior. Je to najbližšia hviezda s Bayerovým označením k severnému pólu ekliptiky a je teda akousi „ekliptikálnou Polárkou“. η Draconis je nazývaná tiež Al Dhibain, ale tentoraz s prívlastkom Prior (na rozlíšenie od ζ Draconis). Prior značí, že leží „pred“ čiže východnejšie od ζ. Jej priemer, okolo 10 priemerov Slnka, bol nielen vypočítaný, ale aj zmeraný, čo sa dá urobiť len u malého počtu blízko ležiacich a veľkých hviezd. ι Draconis, Eldsich alebo Edasich, je premenný oranžový obor – jeho jasnosť sa mení v rozsahu od 3,47 do 3,53 mag. Zároveň má prinajmenšom jednu planétu – prvú planétu objavenú pri hviezde typu obor. Toto teleso s približne deväťnásobkom hmotnosti Jupitera obieha po veľmi výstrednej dráhe, čím vylučuje existenciu prípadných ďalších planét vo vnútri svojej dráhy.
σ Draconis, Alsafi leží vo vzdialenosti iba 18,8 svetelných rokov od nás. Na rozdiel od drvivej väčšiny voľným okom viditeľných hviezd je Alsafi menšia, ľahšia a menej žiarivá ako Slnko. Jej vysoká relatívna rýchlosť voči Slnku – 57 km/s – napovedá, že sa do našich hviezdnych končín dostala z inej časti Galaxie, nevznikla v našom okolí. Wolf 457 Dra je biely trpaslík zaujímavý tým, že je to jedna z najmenších známych hviezd.
Najznámejší a najjasnejší deep-sky objekt súhvezdia je planetárna hmlovina Mačacie oko (NGC 6543) ležiaca približne v strede súhvezdia. Hubblov vesmírny ďalekohľad sa jej pozorovaniu venuje už od roku 1994. Snímka vyhotovená v roku 1997, po trojročnom odstupe, zreteľne ukázala, že táto hmlovina so spletitou vnútornou štruktúrou sa zväčšuje. Podľa výskumov sa hmlovina skladá z jedenástich prstencoch materiálu vyvrhovaných v pravidelných intervaloch každých približne 1 500 rokov. To je zarážajúce, lebo staršie modely vzniku planetárnych hmlovín predpokladali nepretržitý výtok hviezdneho materiálu.
Galaxia NGC 5866. Zdroj: http://hubblesite.org
Špirálová galaxia M 102 (NGC 5866) sa niekedy klasifikuje aj ako šošovkovitá galaxia, čiže objekt s typicky vypuklým jadrom a diskom tvoreným mladšími hviezdami, plynom a prachom, ale bez známok skutočných špirálových ramien. Ťažká detekcia špirálových ramien v tejto galaxii však môže byť aj následok toho, že sa na ňu dívame zboku. Jej zaradenie k Messierovym objektom je neisté, podľa niektorých autorít totiž objekt s označením M 102 neexistuje. Charles Messier si najprv tento objekt zaznačil bez udania jeho polohy, neskôr pridal súradnice, ktoré nijaký reálny objekt nemá. Podľa niektorých je M 102 následok Messierovej chyby, duplicitného pozorovania M 101, ale je možné, že ide o túto galaxiu, pri ktorej meraniach Messier omylom pridal 5 stupňov navyše. Preto sa táto galaxia označuje svojím NGC katalógovým číslom častejšie než iné Messierove objekty.
Trojicu galaxií NGC 5981, NGC 5982 a NGC 5985 vidieť naraz v jednom teleskopickom poli zaberajúcom len o málo viac než polovicu splnu. Niekedy sa nazývajú aj „Dračia skupina“. Nie sú také dobre známe ako iné tesné galaktické zoskupenia, napríklad Leo triplet, ale pre astrofotografov sú atraktívnym objektom.
Mapa súhvezdia Drak. Autor: Jana Plauchová
Hmlovina Mačacie oko. Zdroj: http://apod.nasa.gov/apod
