Čo možno neviete o Hydre

  • Jana Plauchová | 10 Máj 2021
    O súhvezdiach
Mapa Hydry. Autor: Jana Plauchová
Hydra je najväčšie, najužšie a zároveň najdlhšie súhvezdie, aké v súčasnosti existuje. Pôvodne bola Hydra dokonca ešte väčšia, ale astronómovia Flamsteed a Hevelius ju z praktických dôvodov rozdelili na štyri súhvezdia: Sextant, Pohár, Havran a dnešná Hydra. Piate súhvezdie, Mačka, časom zaniklo.

Nejaká pamiatka po nej v Hydre však predsa len zostala: hviezda HD 85951 sa od 1. 6. 2018 oficiálne volá Felis. Je to latinský názov pre mačku.

Preklad „vodný had“ uvádzaný niekedy v súvislosti s Hydrou je nesprávny – Vodný had je od nás neviditeľné južné súhvezdie, ktorého latinský názov znie Hydrus.

Na takú obrovskú rozlohu Hydra nemá veľa jasných a zaujímavých hviezd. Prakticky jedinou jasnou hviezdou súhvezdia s magnitúdou nižšou ako 3 je alfa Hydrae, Alphard (Alfard). Dostala prezývku samotár, pretože je na oblohe skutočne osamotená, bez iných jasných hviezd. Je možné, že mierne mení svoju jasnosť, ale jasný dôkaz chýba – v jeho blízkosti sa nenachádzajú vhodné porovnávacie hviezdy.

Alphard je zároveň jedinou hviezdou Hydry s používaným menom. Aj éta Hydrae síce starí Arabi pomenovali, a to čudným menom Min al Az'al, ktoré značí „z neobývanej škvrny“. Používa sa však len jej Bayerovo označenie.

Pod hviezdou Spika v Panne sú v Hydre dve hviezdy vedľa seba. Tá jasnejšia, ktorú vidíme vždy, je gama Hydrae. Druhú, R Hydrae, vidíme voľným okom len niekedy, pretože je dlhoperiodická pulzujúca premenná. V minime jej svietivosť klesne až 400-krát. Vtedy nedosahuje ani 10. magnitúdu a dá sa vidieť iba ďalekohľadom. V maxime môže byť jej jasnosť okolo 4. magnitúdy. Väčšinou však nejde až do týchto extrémov a bežne varíruje medzi magnitúdami 5 až 9. Umiestnená v strede slnečnej sústavy by hravo pohltila všetky planéty po Mars. Jej bežnú povrchovú teplotu síce ťažko určiť, no predpokladá sa, že by mohla byť okolo 2 800 K. V minime klesá len na 1 700 K. Patrí k najchladnejším hviezdam, ktoré vo vesmíre vidíme.

Jej opakom je mladá TW Hydrae. Od jej vzniku uplynulo iba 5 až 10 miliónov rokov. Hviezdu obklopuje protoplanetárny disk. Keďže sústava TW Hya je relatívne blízko, predstavuje dobrý objekt na štúdium vzniku planét. 640 miliónov km široká medzera medzi hviezdou a vnútornou stranou disku poukazuje na to, že sa v nej už jedna planéta sformovala. Vo vzdialenosti 12 miliárd km od hviezdy našiel HST druhú medzeru naznačujúcu ďalšiu sformovanú planétu. Niečo však nesedí – takáto vzdialenosť je na vznik planéty podľa súčasných teórií trochu priveľká. Planéte by na sformovanie sa tak ďaleko neostával čas a ani dostatok materiálu. Celkove je tiež prekvapivé, že sa planéty stále vytvárajú pri hviezde s takýmto vekom. Čo je ešte prekvapivejšie, v roku 2016 bol oznámený objav dvojplanéty vo vzájomnej vzdialenosti 3,9 AU, ktorá voľne letí vesmírom. Tieto dva spoločne putujúce plynné obry boli s 80 % pravdepodobnosťou gravitačne vymrštené z hviezdnej asociácie, kam TW Hya patrí.

M 83 je pekná špirálová galaxia s priečkou, občas sa jej vraví aj Južný veterník. Jadro má relatívne malé, jasné, a podľa výskumov modernými ďalekohľadmi tiež značne rušné. Ukrýva sa v ňom zdroj rádiového žiarenia malých rozmerov. Tento zdroj obklopuje spletitý, dvojitý prstenec. Pozorovania veľkými ďalekohľadmi VLT ukázali, že centrum galaxie je takisto dvojité.

NGC 2936 je na snímke z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu vyobrazená ako galaxia prapodivného tvaru, ktorý sa zaslúžil o jej meno – Sviňucha. Pôvodne to bola zrejme normálna špirálová galaxia. Blízke priblíženie k hmotnej eliptickej galaxii NGC 2937 ju však na nepoznanie zdeformovalo.

NGC 3314 je nezvyčajný objekt. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o zrážku dvoch špirálových galaxií, no v skutočnosti je to vzácny zákryt. Galaxia v popredí, NGC 3314a, je vzdialená 117 miliónov ly a vzdialenejšia NGC 3314b 140 miliónov ly. Pri zákryte galaxií vynikne množstvo tmavého medzihviezdneho prachu v špirálových ramenách bližšej galaxie.

Galéria obrázkov k článku

Simulovaný pohľad na protoplanetárny disk pri hviezde TW Hydrae. Zdroj: commons.wikimedia.org
Dvojica prekrývajúcich sa galaxií NGC 3314 na snímkach z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu z rokov 1999 a 2000. Zdroj: commons.wikimedia.org M83 – Južný veterník. Zdroj: commons.wikimedia.org
NGC 2936 – galaxia Sviňucha. Zdroj: commons.wikimedia.org
Ďalšie články z kategórie O súhvezdiach
Čo možno neviete o Váhach
Jana Plauchová | 8 Jún 2021
Čo možno neviete o Havranovi
Jana Plauchová | 22 Máj 2021
Čo možno neviete o Sextante
Jana Plauchová | 21 Apríl 2021

PORTÁL ASTRONOMICKÝCH INFORMÁCIÍ A ZAUJÍMAVOSTÍ

Pripravujú pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom - kultúrneho zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja