Detail hmloviny Kónus v infračervenej oblasti spektra. Zdroj: commons.wikimedia.org

Hoci Jednorožec leží v hustých hviezdnych poliach, nijaká z jeho hviezd nie je príliš jasná. Alfa Monocerotis nedostala žiadne meno a nie je ničím pozoruhodná. Zaujímavejšia je trojhviezda beta Monocerotis, občas označovaná ako najkrajšia trojhviezda na oblohe. Vzájomná podobnosť jej zložiek je nezvyčajná: všetky tri sú spektrálneho typu B na hlavnej postupnosti, každá je viac ako 1 200-násobne svietivejšia a viac než 6-krát hmotnejšia ako Slnko. Všetky tri majú rovnakú rotačnú rýchlosť a okolohviezdne disky.

Plaskettova hviezda je objekt šiestej magnitúdy, spektroskopická dvojhviezda. Patrí medzi najteplejšie v Galaxii, tvoria ju nadobry spektrálnych typov O7,5 a O6. Sú mimoriadne hmotné, každý okolo 55 hmotností Slnka, čím patria medzi najmasívnejšie známe hviezdy. Každý z nich je viac než 14-krát rozmernejší ako Slnko. Svietivosť Slnka spoločne prekonávajú možno až miliónkrát.

Objektov je v súhvezdí dosť, za čo vďačí svojej polohe na Mliečnej ceste. Samotná Mliečna cesta v Jednorožcovi je však chudobnejšia ako v opačnom smere – v Strelcovi. Asi 20 000 ly od nás, ďaleko za hviezdami Jednorožca, sa nachádza okraj disku našej Galaxie.

Na severe súhvezdia leží otvorená hviezdokopa NGC 2264 zvaná hviezdokopa Vianočný stromček. Blízka hmlovina v nej má názov Kónus. Pomenovanie Vianočný stromček dostala hviezdokopa vďaka svojmu tvaru, ktorý naozaj pripomína obrátený vianočný strom. Najjasnejšia hviezda tejto hviezdokopy je S Monocerotis. Nájdeme ju na základni „stromčeka“. Hviezda však leží ďaleko pred hviezdokopou, dokonca bližšie k nám než k svojej domovskej hviezdokope. S Mon je mimoriadne horúca a intenzívne žiariaca.



Hviezdokopa Vianočný stromček s hmlovinou Kónus na spodnej strane snímky. Celá je obklopená slabými hmlovinami, ktoré možno vidieť len na fotografických snímkach. Zdroj: commons.wikimedia.org

Hmlovina Kónus je zužujúci sa prachovo-plynový kužeľ na okraji búrlivej hviezdotvornej oblasti. Len svetlo novonarodených hviezd vo Vianočnom stromčeku umožňuje vidieť siluetu tejto tmavej hmloviny. V blízkosti vrcholu kužeľa je do prachu a plynu ponorená veľmi hmotná hviezda. Tú obklopuje šesť menších hviezd podobných Slnku. Predpokladá sa, že tvorbu týchto šiestich hviezd spustil hviezdny materiál vytekajúci z masívnej hviezdy počas raného obdobia jej života.

Trochu južnejšie od NGC 2264 zase nájdeme hmlovinu NGC 2237 známu ako Rozeta. Charakteristický tvar ruže, podľa ktorého dostala pomenovanie, sa ukáže až na astrofotografii.


Hmlovina Rozeta, pravdepodobne najznámejší objekt tohto súhvezdia. Zdroj: commons.wikimedia.org

Na hranici s Veľkým psom, sa nachádza ďalší hmlovinový komplex zvaný hmlovina Čajka. Komplex svietiacich hmlovín pretkávajú tmavé oblaky prachu a mladé hviezdy. Počet častíc tmavých hmlovín je niekoľko sto atómov na centimeter kubický, čo je síce o dva rády viac než v ich okolí, ale stále oveľa menej, než dokážeme vytvoriť v laboratóriách na Zemi.


 




Hmlovina Čajka, ktorú tvoria tri veľké oblaky plynu rôznych odtieňov červenej farby. Do žiarenia ju núti ultrafialové žiarenie mladých hviezd. Zdroj: commons.wikimedia.org

Hubblova premenná hmlovina má katalógové označenie NGC 2261. Je to vejárovitá reflexná hmlovina osvetľovaná hviezdou R Monocerotis, ktorá spôsobuje, že tvar a jas hmloviny sa menia v priebehu niekoľkých týždňov. R Mon a okolitá hmlovina menia svoju jasnosť nezávisle od seba. Príčinu týchto zmien vedci dodnes neobjasnili.



Hubblova premenná hmlovina. Zdroj: commons.wikimedia.org

V 838 Monocerotis sa považuje za jednu z najzaujímavejších premenných hviezd. Jej presná povaha zatiaľ nie je známa. V súčasnosti sa astronómovia nazdávajú, že jej nedávny vývoj ju odklonil z hlavnej postupnosti a stáva sa z nej červený nadobor. Dovtedy sa však predpokladalo, že táto fáza trvá stovky až tisíce rokov, ale v prípade V 838 Monocerotis prebehla za niekoľko mesiacov. Môže tiež ísť o celkom nový druh eruptívnej premennej hviezdy. Jej prvé vzplanutie bolo pozorované v januári 2002 a zopakovalo sa o niekoľko mesiacov neskôr. V 838 Monocerotis sa vtedy dočasne stala najjasnejšou hviezdou v Galaxii.



Hviezda V838 Monocerotis, ako bola zachytená HST v januári 2002. Svetelné echá zo vzplanutí presvetlili priezračné obálky vyvrhnutého materiálu. Obálky boli vyvrhnuté hviezdou už v dávnej minulosti, ale až do vzplanutí zostávali neviditeľné. Zdroj: commons.wikimedia.org

Na zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu planetárna hmlovina HD 44179 a názvom Červený obdĺžnik pripomína priečky rebríka. Pravdepodobné vysvetlenie tohto zvláštneho tvaru je také, že centrálnu dvojhviezdu obklopuje hrubý prachový prstenec. Vzájomné gravitačné vplyvy dvojhviezdy vytvorili kužeľovité tvary dotýkajúce sa špičkami, ktoré sú kolmé na disk. Pri našom pohľade v pravom uhle tieto kužele vytvárajú písmeno X.



Planetárna hmlovina HD 44179, Červený obdĺžnik. Zdroj: commons.wikimedia.org





Mapa Jednorožca. Autor: Jana Plauchová