Južná ryba tvorí spolu s Rybami, Veľrybou, Kozorožcom, Eridanom a Delfínom skupinu „vodných súhvezdí“ zoskupených okolo Vodnára. Nachádza sa presne pod ním.

Najjasnejšia hviezda je alfa Piscis Austrini s názvom Fomalhaut, čo pochádza z arabského výrazu značiaceho „ústa ryby“. Je výraznou dominantou tohto súhvezdia, lebo jeho ostatné hviezdy sú od nej slabšie minimálne o tri magnitúdy. Často slúži pozorovateľom pri hľadaní okolitých nevýrazných súhvezdí. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je však skreslená, lebo u nás vychádza len približne 10° nad obzor. Leží pomerne blízko k Zemi, vo vzdialenosti len 25,1 ly. Typom aj vzdialenosťou sa podobá Vege, ktorá sa však na našej oblohe javí výrazne jasnejšia, pretože je horúcejšia. Fomalhaut má okolo seba chladný prstenec zľadovateného prachového materiálu, ktorý vydáva infračervené žiarenie. Koncom 90. rokov 20. storočia sa zistilo, že vnútorný okraj prstenca má neobyčajne ostrú hranicu. Túto hranicu by mala udržiavať gravitácia doteraz neobjavenej vnútornej planéty alebo planét. Predpoklad sformovaných planét pri Fomalhaute sa potvrdil v novembri roku 2008, keď Hubblov vesmírny ďalekohľad po prvýkrát v histórii astronómie detegoval extrasolárnu planétu vo viditeľnom spektre. Zobrazená bola, pochopiteľne, len v podobe malej bodky. Táto planéta pomenovaná Dagon však obieha materskú hviezdu mimo vnútorného prstenca, v strednej vzdialenosti až 71 au (10,7 miliardy kilometrov). Pravdepodobne udržiava vonkajší okraj prstenca materiálu okolo hviezdy, ktorý je väčšou a mladšou analógiou Kuiperovho pásu. Vonkajší okraj prstenca je zvlnený, čo už pred objavom Dagonu napovedalo gravitačnému pôsobeniu obrovskej planéty.

Čo je však menej známe, zdá sa, že Fomalhaut je fyzicky zviazaný s ďalšími dvoma hviezdami 13. magnitúdy, TW PsA a LP 876-10. Keďže Fomalhaut sa k nám nachádza blízko a sprievodcovia od neho fyzicky ďaleko, nejavia sa nám na prvý pohľad ako dvojhviezdy. Bližšiu TW Piscis Austrini delia od Fomalhautu necelé dva stupne, čo predstavuje najmenej 54 000 au. Obeh v takejto vzdialenosti musí tomuto oranžovému trpaslíkovi trvať minimálne 7,5 milióna rokov. V ešte neuveriteľnejšej vzdialenosti, 5,7°, čo zodpovedá najmenej 150 000 au, obieha druhý sprievodca, červený trpaslík. Tomu trvá obeh až 35 miliónov rokov alebo viac.

Beta Piscis Austrini sa nazýva Fum al Samakah, čo taktiež znamená „ústa ryby“. Toto meno sa ale často používa aj pre beta Piscium. A možno z tohto dôvodu sa pri beta PsA veľmi nepoužíva. Fum al Samakah má omnoho nižšiu jasnosť než Fomalhaut, až 4,29 mag. Preto neprekvapí, že nie je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia, no dve hviezdy, čo ju svojím jasom predbehli, sú tiež len štvrtej magnitúdy. Bayer zrejme nevedel rozlíšiť, ktorá z tejto trojice je najjasnejšia. Preto im prideľoval označenia od juhu v smere hodinových ručičiek.

Voľným okom už sotva viditeľná (zvlášť pre naše šírky, kde je nízko nad obzorom) pí Piscis Austrini bola chybne označená za cefeidu. Jej jasnosť však zostáva nemenná. Navyše, cefeidy sú nadobry a jasné obry, kým ona žltobiela, prípadne biela hviezda hlavnej postupnosti. Niektoré indície však naznačujú, že sú to dve žltobiele hviezdy hlavnej postupnosti, spektroskopický pár s obežnou dobou 178,3 dňa. Svietivosti hviezd sa však javia byť nereálne nízke vzhľadom na teploty ich povrchov. Ďalšia štúdia dokonca ukázala, že ich spektrum zodpovedá len jedinej hviezde typu F. Spektroskopický sprievodca, ak existuje, by teda mal byť omnoho slabší a menej hmotný, než sa pôvodne predpokladalo. Okolo pí PsA panuje veľa nejasností.

Lacaille 9352 je červený trpaslík siedmej magnitúdy, ktorý patrí medzi naše najbližšie hviezdy – vzdialenosť od Slnka je približne 11 ly. Zároveň patrí medzi hviezdy s najväčším vlastným pohybom (4. najrýchlejšia). Nachádza sa v juhovýchodnom rohu Južnej ryby, neďaleko hranice so Sochárom. Za rok sa posunie o 6,9″ východným smerom. Má približne polovičný priemer aj hmotnosť než naše Slnko. Môžeme ju vidieť už malým triédrom, ktorým sa v priebehu rokov dá pozorovať aj jej posun voči ostatným hviezdam.