Malý pes je pomerne málo rozľahlé súhvezdie, z čoho vyplýva, že je chudobnejšie na jasné telesá ako väčšie zimné súhvezdia. Napriek tomu obsahuje jednu z najjasnejších hviezd oblohy.
Je ňou alfa Canis Minoris – Prokyón. Názov pochádza z gréckeho Prokyón, čo znamená „vychádzajúci pred psom“ alebo „ten, kto kráča pred psom“ (tým sa myslí pred Síriom). Ak nerátame Slnko, tak je to ôsma najjasnejšia hviezda oblohy a štvrtá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Jeho zdanlivá jasnosť dosahuje 0,34 magnitúdy. So vzdialenosťou 11,46 svetelného roka zároveň patrí aj k našim najbližším hviezdam. Keďže ho od nás delí podobná diaľka ako od Síria a ani ich uhlová vzdialenosť nie je veľká, znamená to, že tieto dve hviezdy sú susedmi aj v priestore. Delí ich od seba navzájom 5,24 ly.
Prokyón sa vo viacerých kritériách javí ako brat slávnejšieho Síria. Podobná je ich mytologická úloha, magnitúda aj vzdialenosť od Zeme, majú podobnú povrchovú teplotu aj usporiadanie systému. Sírius aj Prokyón sú dvojhviezdy zložené z horúcej plazmovej zložky, ktorá má mamutí podiel na ich jasnosti, a bieleho trpaslíka. V prípade Prokyóna je hlavná zložka žltý podobor, respektíve hviezda hlavnej postupnosti. Sprievodca, biely trpaslík Prokyón B, má zdanlivú jasnosť 10,82 mag. V porovnaní so sprievodcom Síria, Síriom B, má len polovičnú hmotnosť. Prokyón B hlavnú zložku obehne asi za 40,7 roka, pričom sa jeho uhlová vzdialenosť od nej mení v rozsahu 2,2″ až 5,0″. V priestore to zodpovedá zmenám vzájomnej vzdialenosti oboch hviezd od necelých 9 au po 21 au. Naposledy sa najviac vzdialili v roku 2009.
Priemer Prokyóna B sa uvádza medzi jedným priemerom Zeme až dvojnásobkom priemeru Zeme. Stredná hustota tejto hviezdy preto dosahuje až približne 100 kg/cm³. Táto hustota sa javí ako obrovská, no je len pätinová v porovnaní so slávnejším Síriom B. Svietivosť dosahuje len 0,00049-násobok svietivosti Slnka. Aj z povrchu Prokyóna A by sa tento biely trpaslík javil iba dvakrát taký jasný ako Mesiac v splne. Astronómovia predpokladajú, že zamlada dosahoval Prokyón B približne 2,1-násobok hmotnosti Slnka. Zvyšné tri štvrtiny hmoty stratil najmä cez silný hviezdny vietor, keď prechádzal štádiom obra.
Gomeisa, beta Canis Minoris, má meno arabského pôvodu. Pochádza z výrazu „Al Ghumaisa“, v preklade „plačúca“. Toto meno pôvodne patrilo Prokyonu a na betu sa prenieslo, keď on dostal grécky názov. S jasnosťou 2,89 mag je to okrem Prokyóna jediná jasnejšia hviezda v súhvezdí a jediná ďalšia hviezda „obrazca“ psa. Dosahuje 250-násobok svietivosti Slnka, čiže je omnoho žiarivejšia než Prokyón, ale leží od nás asi 15-krát ďalej. Podobná situácia nastala aj vo Veľkom psovi, kde je najjasnejšia hviezda obrazca v skutočnosti tá, ktorá má zo všetkých hviezd obrazca najvyššiu absolútnu magnitúdu, ale nachádza sa k nám zo všetkých hviezd obrazca najbližšie. Gomeisa veľmi rýchlo rotuje, otočku spraví len za jeden deň. Má okolo seba disk materiálu, ktorý dosahuje štyrikrát väčšiu šírku ako hviezda samotná. Obklopuje ju tenký oblak medzihviezdneho prachu.
Nijakú hviezdu medzi 3. a 4. magnitúdou v Malom psovi nenájdeme. Delta1 a eta sú zvláštne tým, že obe majú rovnakú jasnosť 5,25 mag a patria medzi zriedkavé obry typu F. Ide však len o zhodu okolností, delta1 je totiž od nás 2,4-krát ďalej ako eta, a teda medzi nimi nie je žiadna súvislosť. Z hypotetickej planéty obiehajúcej etu by sa delta1 javila trikrát jasnejšia než zo Zeme, čo by bol vzostup jasnosti len o vyše magnitúdu. Obe však začínali svoj život ako hviezdy typu B a obe ho skončia ako biele trpaslíky. Rotačná doba oboch je len zopár dní.
Kvazar 4C 05.34 bol objavený v roku 1970, sedem rokov po objave prvého kvazaru. Ide o jeden z najvzdialenejších známych vesmírnych objektov. Leží od nás viac než 10 miliárd ly ďaleko a každú sekundu túto vzdialenosť zvyšuje o 272 000 km. Vzďaľuje sa od nás teda rýchlosťou, ktorá dosahuje 91 % rýchlosti svetla.
Mapa Malého psa. Autor: Jana Plauchová
Značne jednoduchý obrazec Malého psa. Zdroj: commons.wikimedia.org
