Čo možno neviete o Povozníkovi

  • Jana Plauchová | 17 Marec 2016
    O súhvezdiach
M 37, najjasnejšia z trojice hviezdokôp, ktoré sa dajú nájsť v južnej časti súhvezdia, v oblúku. Autor: Ole Nielsen
Povozník, jedno z nápadnejších súhvezdí zimnej a čiastočne aj cirkumpolárnej oblohy, spája dve nesúvisiace legendy – jednu o súhvezdí samotnom, druhú o jeho najjasnejšej hviezde Capelle. Obsahuje podivné premenné hviezdy a trojicu pri sebe ležiacich očarujúcich otvorených hviezdokôp.

Najjasnejšia hviezda tohto súhvezdia je alfa Capella, latinsky „kozička“. Nerátajúc Slnko je to šiesta najjasnejšia hviezda oblohy a tretia najjasnejšia hviezda severnej oblohy. V našich zemepisných šírkach je cirkumpolárna, ale pri dolnej kulminácii sa dostáva veľmi nízko nad obzor a pri hornatejšom horizonte zaň na krátku dobu aj zapadá. Capella má rovnakú farbu a teda aj povrchovú teplotu ako Slnko, ale je to spektroskopická dvojhviezda, jedna z najznámejších vôbec. Pozostáva z dvoch žltých obrov. Dvojicu obrov obieha vo vzdialenosti 0,15 ly dvojica červených trpaslíkov.

Beta Aurigae, Menkalinan, má rektascenziu takmer presne šesť hodín. Na spojnici jej a Betelgeuze z Orióna zhruba leží slnovratový bod. Vydáva žiaru 95 Sĺnk, viac, než je bežné pre hviezdy typu A. Všetko nasvedčuje tomu, že to, čo bolo považované za žiarivú bielu hviezdu, sú v skutočnosti dve skoro identické hviezdy na veľmi tesnej orbite. To by vysvetľovalo jej nadpriemernú svietivosť.

V zdanlivej blízkosti Capelly je malý trojuholník hviezd epsilon, éta a zéta známy ako Kozliatka. Dve z nich, epsilon a zéta, sú zhodou okolností zákrytové premenné hviezdy. Epsilon Aurigae, Almaaz, má najdlhšiu periódu medzi zákrytovými premennými – 27,1 roka. Je tiež jednou z najzvláštnejších a najmenej pochopených hviezd. Hlavnú zložku tejto sústavy tvorí veľmi jasný nadobor, jeden z najsvietivejších známych. Jeho priemer dosahuje priemer obežnej dráhy Zeme okolo Slnka. Sprievodca Almaazu spôsobujúci jeho zákryty je ešte tajomnejší. Fascinujúce je už len to, že je o toľko väčší než nadobria hlavná zložka, keď ju udrží v zákryte skoro po dobu dvoch rokov. Podľa pôvodných predstáv mal byť tento zakrývajúci sprievodca najväčšia známa hviezda vo vesmíre. Podľa novších informácií však hlavnú zložku zakrýva obrovský oblak obklopujúci jej sprievodcu a nie sprievodca samotný. Samotný sprievodca ukrytý v tomto mraku a je buď mladá žeravá hviezda spektrálneho typu B, alebo párik hviezd typu B na veľmi tesnej orbite.

Zéta Aurigae s menom Sadatoni je zákrytová dvojhviezda menej extrémneho typu ako e. Hlavná zložka je oranžový nadobor, vedľajšia patrí do typu B9. Spoločne vydávajú vo viditeľnej časti spektra žiaru 1 700 Sĺnk. Ich celková jasnosť je 5 800 Sĺnk a viac sa na nej podieľa oranžová hviezda. Tento veľký rozdiel oproti vizuálnej svietivosti spôsobuje skutočnosť, že oranžová hviezda vyžaruje väčšinu svojej energie v infračervenej oblasti spektra a modrobiela hviezda zase v ultrafialovej oblasti.

V juhozápadnom rohu Povozníka sa nachádza AB Aurigae, voľným okom neviditeľná premenná hviezda. Jej vek neprekračuje štyri milióny rokov. Viac než tri oblúkové minúty od AB Aurigae leží SU Aurigae. Napriek netradičnému označeniu ide o fyzického sprievodcu AB Aurigae. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi zložkami však fyzickou dvojhviezdou pravdepodobne nezostane. Od svojho zrodenia sa hviezdy stihli obehnúť nanajvýš dvakrát.

FlamingStarHunterWilson.jpg

Hmlovina Horiaca hviezda okolo mladej premennej hviezdy AE Aurigae. Autor: Hunter Wilson

Ďalšou mladou premennou hviezdou je modrá AE. Hviezda práve prechádza cez nesúvisiace prachové mračno zvané Hmlovina Horiaca hviezda, ktoré osvetľuje a zároveň vybudzuje k žiareniu. Astronómovia predpokladajú, že AE Aurigae je zložka bývalej dvojhviezdy, ktorej spoločníkom bola mí Columbae. Obe hviezdy sa od seba vzďaľujú rýchlosťou 200 km/s. Hypotéza hovorí, že k ich rozdeleniu došlo asi pred dvoma miliónmi rokov, a to blízkym priblížením k Trapézu v Orióne.

Povozník obsahuje veľa otvorených hviezdokôp. Tri najjasnejšie, M 36, M 37 a M 38, sa dajú nájsť poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou. Výnimočne ich možno zazrieť aj voľným okom. Najkrajší dojem však vyvolávajú, keď sa pozorujú ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 6 cm pri priaznivom zväčšení a veľkom zornom poli.

Povoznik cierny.PNG

Mapa Povozníka. Autor: Jana Plauchová