Čo možno neviete o Sextante

  • Jana Plauchová | 21 Apríl 2021
    O súhvezdiach
Galaxia NGC 3115. Pretiahnutý tvar spôsobila skutočnosť, že nám ukazuje svoju hranu. Zdroj: NASA/HST
Sextant je nevýrazné súhvezdie na svetovom rovníku. Nemá staroveký pôvod, a teda sa s ním nespája žiadny mytologický príbeh. Predstavuje, podobne ako Žirafa či Rys, iba „výplnkové súhvezdie“ medzi Levom, Pannou a Hydrou.

Na oblohu ho zaviedol v roku 1687 významný gdanský astronóm Ján Hevelius, ale používal ho pri svojich hviezdnych meraniach už v rokoch 1658 – 1679. Súhvezdie nazval menom Sextans Uraniae podľa prenosného príručného prístroja, pomocou ktorého ľudia merali uhlové vzdialenosti dvoch telies alebo výšku telesa nad obzorom. Predstavoval neodmysliteľnú pomôcku pri katalogizovaní hviezd a bol jedným z Heveliových najobľúbenejších prístrojov. Pomenovanie Sextant (z latinského sextans, čiže šestina) značí, že tento prístroj má tvar a stupnicu šestiny kruhu. Od čias Hevelia sa súhvezdie významne nezmenilo. Na oblohe boli znázornené aj ďalšie podobné prístroje – Kvadrant a Oktant.

Hviezda alfa Sextantis je pomerne jasná, ale nemá nijaké meno tak, ako ani žiadna iná hviezda súhvezdia. Leží takmer na svetovom rovníku. Do roku 1923 bola súčasťou severnej hviezdnej oblohy, pred koncom roka ju však pod vplyvom precesie prekročil pohybujúci sa svetový rovník. Teraz sa nachádza na južnej oblohe. So svojím priemerom 3,8 priemeru Slnka by sa už mala zaraďovať medzi obry, ale pravdepodobne ešte stále v jadre spaľuje vodík, hoci jej ho už veľa neostáva. V astronomicky blízkej dobe sa teda stane skutočným obrom s jadrom tvoreným výlučne héliom. Jej rotačná os pravdepodobne mieri k Zemi.

V blízkosti svetového rovníka sa nachádza aj beta Sextantis. Tá prešla na južnú oblohu už v roku 1875. Je horúcejšia ako alfa, na povrchu má 14 300 K. Je trochu zvláštne nájsť takúto žeravú hviezdu tak ďaleko od roviny Mliečnej cesty, v blízkosti ktorej sa podobné hviezdy väčšinou rodia.

24 Sextantis je oranžový podobor. Pôvodne bol klasifikovaný ako hviezda typu G. Zaujal prítomnosťou zatiaľ dvoch známych exoplanét. Bližšia má najmenej dve hmotnosti Jupitera, vzdialenejšia 0,86 hmotností Jupitera. Bližšia obehne hviezdu v priemernej vzdialenosti 1,33 au za 1,24 roka, vzdialenejšia v strednej vzdialenosti 2,08 au s nameranou periódou zhruba dva roky. Planéty sú pravdepodobne vo vzájomnej dráhovej rezonancii 2:1, hoci hodnoty ich obehu tomu nezodpovedajú – odchýlky v nameraných hodnotách však rezonanciu pripúšťajú.

Sextant leží ďaleko od galaktického rovníka. To spolu s jeho malou plochou spôsobilo, že môže amatérskym pozorovateľom ponúknuť len málo. Dá sa v ňom nájsť niekoľko slabých galaxií. NGC 3115 sa nachádza tesne nad stredom spojnice hviezd gama a epsilon, blízko zdanlivej dvojhviezdy 17 a 18 Sextantis. Predstavuje veľmi sploštenú eliptickú galaxiu. Iné zdroje uvádzajú vretenovitý či šošovkovitý tvar, čiže nesie črty (aj) špirálovej galaxie. Jej jasnosť síce dosahuje len okolo 10 mag, patrí však k jasnejším šošovkovitým galaxiám na oblohe. Zdroje udávajú jej vzdialenosť rozporuplne od 15 miliónov ly až po viac ako dvojnásobok tejto hodnoty.



Dvojica interagujúcich galaxií NGC 3166 a NGC 3169. Zdroj: ESO/Igor Chekalin

Dve špirálové galaxie, NGC 3166 a NGC 3169, nájdeme hneď pod jasným Regulom z Leva. Ležia blízko seba s jemným popraškom hviezd na pozadí. Sú k nám otočené v podobných uhloch a navzájom sa tiež podobajú – na pohľad vyzerajú malé a kruhovité s nápadnými jadrami. NGC 3169 sa pod vplyvom svojho suseda rozpadá a jej špirálové ramená sa zmenili na slapové chvosty.

Nepravidelná trpasličia galaxia Sextans A je členom Miestnej skupiny galaxií. Vzdialenosť, ktorá ju od nás delí, udávajú zdroje rôzne – stretneme sa s hodnotou 5 miliónov ly, ale aj 10 miliónov ly. Galaxia obsahuje množstvo mladých modrých hviezd, hviezdokôp a hviezdotvorných oblastí. 4,5 milióna ly od nás leží Sextans B, ďalší člen Miestnej skupiny. Obe galaxie patria medzi najvzdialenejšie členy tejto skupiny galaxií.



 


Mapa Sextantu. Autor: Jana Plauchová



(zdroj:PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357)