Mytologický pôvod tohto malého súhvezdia letnej oblohy je nejednoznačný. Môže ísť o šíp Apolóna, Herkula, Kupida i Strelca. Toto tretie najmenšie súhvezdie vôbec ukrýva (nielen) jednu veľmi neobyčajnú hviezdokopu.
Najjasnejšia hviezda súhvezdia nie je tradične alfa, ale až gama Aj ona však má len 3,47 mag. Je to červený obor s priemerom, ktorý by v slnečnej sústave zasahoval do polovičnej vzdialenosti Merkúra od Slnka. Hviezda svoju životnú púť začínala pred 750 miliónmi rokov ako modrobiely obor. Teplota na jej povrchu je 4 000 K a jej svetlo pri ceste k nám musí prekonať vzdialenosť 258 – 276 ly.
Jediná hviezda Šípu, ktorá má nejaké meno, je alfa Sagittae, Sham, z arabského „sahm al-rami“, „šíp lukostrelca“. Nie je to staroveký názov, zaviedol ho Piazzi iba pred asi 200 rokmi. Vychádzal však pri tom zo staroarabského názvu pre Šíp, „Sahm“, ktorý sa už v dávnejších časoch používal na označenie celého súhvezdia. S jasnosťou 4,37 mag predstavuje Sham jednu z najslabších hviezd s označením alfa na oblohe. Slabú z nej urobila jej relatívne veľká vzdialenosť od Zeme, uvádzaná v rozsahu 425 – 475 ly. V skutočnosti ide o žiarivého jasného obra typu G. Jeho svietivosť a teplota napovedajú, že by mal byť cefeidou, no nie je ňou, čo je zvláštne.
Beta Sagittae je takisto žltý jasný obor ležiaci od nás v podobnej vzdialenosti ako Sham – 440 (± 9) ly. Jeho priemer je však väčší ako priemer Shamu a povrchová teplota nižšia, pretože povrchové vrstvy sú vzdialenejšie od zahrievajúceho jadra. Má mierne zvýšené množstvá molekúl kyánu na povrchu a búrlivú atmosféru.
Hviezda zeta Sagittae má sprievodcu viditeľného už malým ďalekohľadom, ale nejde o nijako zvlášť pôsobivý pár. Pozoruhodnejšie je, že aj hlavná zložka je tvorená dvoma hviezdami jasností 5,6 a 6,0 mag, ktoré delí odstup len niekoľko desatín uhlovej sekundy. Táto dvojica sa navzájom obieha po mimoriadne excentrickej dráhe, pričom vzájomná vzdialenosť hviezd sa mení od 2,2 au až po 19 au (zo vzdialenosti pásu asteroidov od Slnka po vzdialenosť Uránu od Slnka).
Neďaleko hviezdokopy Collinder 399 zo súhvezdia Líška možno nájsť ďalekohľadom hviezdu HD 183143. V strednom prístroji sa javí výrazne červená, lenže podľa svojej spektrálnej triedy, B7 Ia, by mala byť modrobielym nadobrom, navyše o celé štyri magnitúdy jasnejším. Jej zoslabenie a sčervenie spôsobil medzihviezdny prach. Ten rozptyľuje svetlo hviezd o to účinnejšie, čím kratšia je jeho vlnová dĺžka. Hviezdam, ktoré ležia za ním, preto najviac uberá z modrej oblasti spektra.
M 71, hviezdokopa na rozhraní medzi otvorenými a guľovými hviezdokopami. Zdroj: commons.wikimedia.org
Medzi hviezdami gama a delta, no omnoho ďalej, leží objekt M 71. Jeho klasifikácia nie je celkom jednoznačná. Podľa starších predstáv to bola extrémne hustá otvorená hviezdokopa s viac ako 10 000 členmi. Najjasnejšie hviezdy zaberajú priestor s priemerom približne 30 – 38 ly, čo zodpovedá otvorenej hviezdokope. Výskumy jej spektra po roku 1970 však ukázali, že obsahuje premenné hviezdy typu RR Lyrae, príliš staré na otvorenú hviezdokopu. Je tiež pravdepodobne veľmi ďaleko – asi 12 000 až 18 000 svetelných rokov v porovnaní so staršími odhadmi 10 100 svetelných rokov. Preto môže ísť o guľovú hviezdokopu, malú a chudobnú na hviezdy, bez typického centrálneho zhustenia. Podľa všetkých skúmaných kritérií sa M 71 nachádza niekde na hranici medzi otvorenou a guľovou hviezdokopou.
V roku 2010 bola v súhvezdí objavená pozoruhodná planetárna hmlovina – Náhrdelník (NGC 6886). Má tvar prstenca s priemerom pol svetelného roka a oblasti plynu, ktoré pripomínajú perly – tie sa zaslúžili o jej meno. Hmlovinový prstenec má veľký sklon k rovine zorného uhla a je vzdialený asi 15 000 ly. Kolmo nad a pod rovinou prstenca sa vznášajú vzdialenejšie mračná plynu. Tie majú vek asi 10 000 rokov. Vnútorné časti hmloviny vznikli podľa odhadu astronómov približne pred 5 000 rokmi.
Mapa Šípu. Autor: Jana Plauchová
Náhrdelník, podivuhodná mladá a malá planetárna hmlovina. Zdroj: ESA/Hubble & NASA
