Veľryba na oblohe nebola pôvodne neškodným, planktónom sa živiacim tvorom. Kedysi predstavovala morskú príšeru, ktorú zabil hrdina Perzeus, aby zachránil princeznú Andromedu. Prvýkrát v nej videli veľrybu už starí Arabi, čo je zvláštne, pretože v moriach okolo Arábie veľryby nežijú.

Vo Veľrybe nie sú žiadne hviezdy prvej magnitúdy, aspoň nie také, ktoré by prvú magnitúdu mali neustále. Aj hviezdy druhej magnitúdy tu nájdeme iba dve. Jednou z nich je alfa Ceti, ktorá má názov Menkar a jasnosť 2,53 mag. Názov pochádza z arabského „Al Minliar“, čo znamená „nos“. Nie je to však veľmi výstižný pojem pre hviezdu označujúcu roztvorené čeľuste Veľryby.

Najjasnejšou hviezdou je beta Ceti, Deneb Katios alebo Difda. Ľudia si ju často mýlia s hviezdou Fomalhaut zo súhvezdia Južná ryba, hoci je o magnitúdu slabšia. Deneb Kaitos je však najjasnejšou hviezdou Veľryby len v období, keď Mira (pozri nižšie) nie je okolo maxima svojej jasnosti.

Gama Ceti sa nazýva Kaffaljidhma. Pochádza to z arabského výrazu, ktorého doslovný preklad znie „časť ruky“. Zrejme tak bola pomenovaná v čase, keď kruhové usporiadanie hviezd, ktorého je súčasťou, predstavovalo dlaň iného súhvezdia.

Iota Ceti sa volá rovnako ako beta Ceti – Deneb Kaitos. Názov však vznikol z trochu iného pôvodného mena. Lambda Ceti je zase pomenovaná Menkar rovnako ako alfa Ceti. Vo Veľrybe sú teda až dva páry rovnako pomenovaných hviezd. V súčasnosti sa však názov Menkar pre lambda Ceti už nepoužíva.

Najznámejším objektom tohto súhvezdia je hviezda omikron Ceti s menom Mira alebo Mira Ceti. Toto meno znamená „zvláštna“, „podivná“, „zázračná“, či „obdivuhodná“, pretože má kolísavú jasnosť, ktorá bola v čase jej objavu skutočne záhadou. Názov má spoločný základ s anglickým slovom „miracle“ znamenajúcom „zázrak“. Mira je najjasnejšia dlhoperiodická premenná hviezda a prvá známa premenná hviezda v histórii astronómie, nerátajúc supernovy. Objavená bola 13. augusta 1596, v dobe pred vynájdením ďalekohľadu, Davidom Fabriciom. Keď sa hviezda po čase stratila, nepovažovalo sa to za nič nezvyčajné – nedávno sa takto objavila a zmizla Tychova supernova, preto aj Miru považovali za supernovu. Fabricius si však všimol, že v roku 1609 sa na tom istom mieste oblohy hviezda znova objavila. Tak vlastne odhalil jej premennosť. Voľným okom je viditeľná štyri až päť mesiacov, potom postupne slabne a zdanlivo mizne – dá sa sledovať len ďalekohľadom.

Hubblov ďalekohľad urobil v roku 2001 snímku Miry. Bol to celkove len druhý prípad, kedy sa podarilo urobiť snímku disku hviezdy okrem Slnka. Priemer Miry je približne 300 – 700-krát väčší ako priemer Slnka. Preto patrí medzi najväčšie hviezdy na oblohe, ale nemá pravidelný tvar.

Pozoruhodná je tiež tau Ceti. Patrí k našim najbližším susedom. Pravdepodobne má vlastnú planetárnu sústavu. Keďže zároveň ide o osamelú hviezdu podobnej spektrálnej triedy ako Slnko, (G8 V, Slnko má G2 V), spĺňa podmienky pre vznik a existenciu života v jej planetárnom systéme. Preto bola vybraná pre výskumný projekt SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence – Hľadanie mimozemskej inteligencie). Pôvodne sa tento projekt volal CETI (Communication with Extra Terrestrial Intelligence – Komunikovanie s mimozemskou inteligenciou) a tento pôvodný názov bol čiastočne inšpirovaný aj hviezdou tau Ceti. Neskôr sa však zistilo, že hviezdu obklopuje oblak asteroidov a komét, ktorý pravdepodobne desaťnásobne prevyšuje počet asteroidov a komét v slnečnej sústave. Bombardovanie planét týmito telesami by bolo zásadnou hrozbou pre prípadný život na jej planétach.

Eliptická galaxia NGC 720 poskytla astronómom nepriamy dôkaz existencie temnej hmoty. Galaxiu obklopuje plyn s extrémnou teplotou až 7 miliónov kelvinov. Pri tejto teplote sa považuje za nemožné, aby mrak gravitačne udržali len hviezdy galaxie. Mal by tepelným pohybom uniknúť. Za mechanizmus, ktorý ho udržiava na mieste, sa považuje práve gravitácia temnej hmoty.