Lietajúci zlatý baran sa stal v gréckych bájach známejším až po svojej smrti. Jeho stianutá koža – zlaté rúno – sa stala cieľom výpravy argonautov, ktorú reprezentuje niekoľko ďalších súhvezdí. Cesta za zlatým rúnom bola ďaleká a aj na oblohe delí toto súhvezdie od Lode Argonautov mnoho uhlových stupňov.

Najjasnejšia hviezda je alfa Ari, Hamal s jasnosťou presne 2,0 mag. Jej názov arabského pôvodu znamená „baran“ alebo „baranček“. Podľa iného zdroja je to len druhá časť pôvodného pojmu „Al Ras al Hamal“, čo značí „hlava ovce“. Samotné slovo Hamal sa preto dá preložiť len ako „ovca“. Ovcou nazývali celé toto súhvezdie obyvatelia Arábie. Hamal je bežný oranžový obor a má prinajmenšom jednu exoplanétu s pätinou hmotnosti Jupitera.

Druhá najjasnejšia hviezda, beta Ari, dostala meno Sheratan, „dve znamenia“ (tj. Ryby a Baran). Podľa iného zdroja meno pochádza z arabského Al Sharatain, „znaky“, respektíve „veci“. Za čias Hiparcha táto hviezda označovala jarnú rovnodennosť a tým aj otvorenie roka. Je to biela hviezda hlavnej postupnosti dvojnásobku hmotnosti Slnka so spektroskopickým sprievodcom. Jeho obežná dráha u oboch hviezd vylučuje existenciu blízkych planét.

Gama Ari, Mesarthim, v staroveku nazývali prvou hviezdou v Baranovi, pretože bola najbližšie k jarnému bodu. Niekde sa uvádza, že „prvá hviezda Barana“ je preklad jej názvu. Podľa iného zdroja však jej súčasný názov súvisí s hebrejským výrazom pre ministra a jeho spojitosť s hviezdou nie je zrejmá. Mesarthim je dvojhviezda, veľmi pekný objekt pre malé ďalekohľady. Prvýkrát ju rozlíšil anglický bádateľ Robert Hooke už v roku 1664, teda v dobe, kedy ďalekohľady ešte neboli veľmi precízne. V tom, či ide o fyzickú dvojhviezdu, sa zdroje rozchádzajú. Podľa jedného jej zložky sú od seba v priestore vzdialené 24 svetelných rokov, podľa iných obiehajú spoločné ťažisko vo vzdialenosti najmenej 500 au. Na potvrdenie tohto predpokladu priamym pozorovaním si však musíme počkať, lebo jeden obeh neurobia za dobu kratšiu ako 5 000 rokov.

Tretia najjasnejšia hviezda Barana, 41 Ari má síce vlastné meno Bharani, ale nenesie Bayerovo označenie. Dôvodom je pravdepodobne jej poloha. V minulosti sa zaraďovala k už nejestvujúcemu súhvezdiu Mucha, kde bola jej najjasnejšou hviezdou.

Delta Arietis je známa ako Botein. Toto meno má pôvod v arabskom „Al Butain“, „brucho“. V prvých kresbách súhvezdia sa táto hviezda možno nachádzala na bruchu Barana, ale neskôr ju umiestnili na jeho chvost.

Sotva viditeľná iota Arietis bola najprv katalogizovaná ako oranžová hviezda hlavnej postupnosti, ale po zmeraní jej vzdialenosti – 520 ly – bolo jasné, že niekde nastala chyba. Hviezdu hlavnej postupnosti, o toľko chladnejšiu a slabšiu ako Slnko, by sme bez ďalekohľadu nevideli ani z desatiny danej vzdialenosti. V skutočnosti je to oranžový obor.

BD+20 307 je asi 300 svetelných rokov vzdialená dvojhviezda, ktorá upútala pozornosť odborníkov neobyčajným množstvom horúceho prachu. Pôvod prachu je trochu záhadný – zvyčajne symbolizuje prítomnosť protoplanetárneho disku a formujúcich sa planét, lenže BD+20 307 je už niekoľko miliárd rokov stará a formovanie planét preto príliš neprichádza do úvahy. Podľa jednej hypotézy je prach naopak následkom zániku planét, zrážky dvoch objektov rozmerov Venuše až Zeme.

Baran je malé súhvezdie, nie príliš bohaté na objekty. Hoci medzi nimi dominujú galaxie, pri jeho okraji sa ukrývajú aj málo známe komplexy prašných a reflexných hmlovín.

V roku 2006 bol družicou Swift v Baranovi spozorovaný veľmi neobvyklý záblesk gama žiarenia označený ako GRB 060218. Astronómovia nevedia, či ide o nový typ gama vzplanutia alebo o nový typ supernovy. Zmeny jeho jasnosti boli neobyčajné a prebiehali zo dňa na deň. Objekt bol vzdialený 440 miliónov ly, teda bližšie ako iné bežné vzplanutia gama žiarenia.

V súhvezdí leží radiant najmohutnejšieho denného meteorického roja, Arietíd. Je činný od 31. mája do 18. júna. Keďže sa v tomto čase Baran nachádza na dennej oblohe, nemôžeme meteory tohto roja pozorovať ani fotografovať. Dajú sa zachytiť len meteorickým radarom.