Kasiopeja sa vďaka svojmu základnému obrazcu v tvare W radí k najľahšie identifikovateľným súhvezdiam na oblohe. Stred jej W tvorí neobyčajne dynamická hviezda, a súhvezdie ukrýva aj ďalšie prekvapenia.
α Cassiopeiae, nazývaná Schedar, nie je najjasnejšou hviezdou súhvezdia, lepšie povedané, nie je ňou stále. Občas ju totiž prevyšuje premenná
γ Cassiopeiae – Cih. Hoci aj Schedar by mala byť podľa pozorovaní z devätnásteho storočia premenná, novší výskum to nepotvrdil. Priemer disku tejto hviezdy dosahuje 0,00525 uhlových sekúnd a je jednou z iba troch hviezd, u ktorých sa podarilo pozorovať stmavnutie na okrajoch ich diskov.
Vlastné meno hviezdy
γ, Cih, má nezvyčajný pôvod – čínsky. Číňania ju nazývali „Tsih“, čo v preklade značí „bič“. Je to mladá, horúca, rýchlo rotujúca a nestála hviezda. Z jej rovníkovej oblasti, ktorá rotuje rýchlosťou presahujúcou milión kilometrov za hodinu, vyletujú obrovské množstvá plazmy. Takáto rotačná rýchlosť sa už blíži k hranici, nad ktorou by hviezda bola odstredivou silou roztrhaná. V dôsledku nesmierne rýchlej rotácie má Cih tvar výrazného elipsoidu – aj voľným okom by sme rozoznali, že nie je guľou. Rovníkové oblasti hviezdy sú kvôli väčšej vzdialenosti od jadra aj výrazne chladnejšie než polárne. Plyn vyvrhnutý z rovníka sformoval rozsiahlu obálku v tvare disku rozkladajúcu sa až do vzdialenosti 2 500 slnečných polomerov od fotosféry.
Ďalšia gigantická premenná hviezda v Kasiopeji, ρ Cassiopeiae, je od nás vzdialená vyše 8 100 svetelných rokov, takže patrí k najvzdialenejším hviezdam vôbec viditeľným voľným okom.
Hviezda s neznámym pôvodom mena, Achird (
η Cassiopeiae), už nepatrí do hlavného obrazca „W“. Vlastne ho skôr narúša. Je to trojhviezdna sústava pozoruhodná tým, že ide takmer o kópiu známej trojhviezdy α Centauri, len na severnej pologuli. Hlavná hviezda je žltá, no niektoré pramene udávajú ďalšie farby, napr. fialovú, ružovú, oranžovú či oranžovo-hnedú. Rozpory ohľadom jej farby sú dôsledkom toho, že leží vedľa oranžového sprievodcu, čím sa zvyšuje ich farebný kontrast. Jej spoločník, ktorý sa často uvádza ako červenkasto sfarbený, ale v skutočnosti je oranžový, sa nachádza v odstupe 12″. Jasnejšia hviezda má navyše ešte tmavého sprievodcu. Systém Achird, podobne ako α Centauri, patrí medzi naše najbližšie hviezdy, pretože od Zeme ho delí len vzdialenosť podľa rozličných zdrojov 19,4 – 19,7 svetelného roka.
Dve hviezdy v Kasiopeji – θ Cassiopeiae a μ Cassiopeiae – nesú rovnaké meno: Marfak. Okrem toho, že sa nachádzajú uhlovo blízko, však tieto dve menovkyne nemajú nič spoločného.
κ Cassiopeiae je modrý nadobor, ktorý vyžaruje 420 000-krát viac energie ako Slnko. Ak by sa táto hviezda nachádzala v strede slnečnej sústavy, život by bol možný až v 650-násobne väčšej vzdialenosti od jej povrchu, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka. Na našej oblohe sa však κ Cassiopeiae javí slabá, pretože leží až 3 500 svetelných rokov a časť jej svetla cestou k nám navyše pohltí medzihviezdny prach.
HR 8752 Cassiopeiae patrí pravdepodobne medzi najžiarivejšie hviezdy v Galaxii. Tento žltý hyperobor vo vzdialenosti 11 000 ly svieti 415 000-krát intenzívnejšie než Slnko. Vzdialenosť je však určená veľmi nepresne a ak hviezda leží bližšie, tak jej svietivosť bude, pochopiteľne, menšia. Výnimočné je, že jej teplota časom stúpa – v roku 1953 bola povrchová teplota 4 300 K, v polovici deväťdesiatych rokov dosiahla už 7 200 K.
Súhvezdie ďalej obsahuje veľa hviezdokôp, difúznych hmlovín, čo je prirodzené, keďže leží na Mliečnej dráhe. Prach Mliečnej dráhy však zároveň zakrýva dve galaxie, ktoré by sme inak videli jasnejšie než Magellanove mraky. Tieto galaxie, Maffei 1 a Maffei 2, sú satelitmi známej galaxie M 31 v Androméde.
Mapa Kasiopeje. Autor: Jana Plauchová